September 2026: čo pribudlo na portáli a čo vieme o dlhovekosti

Štyridsaťdva zo sto.

Toľko fínskych mužov sa dožilo deväťdesiatky, ak mali v štyridsiatke v poriadku päť obyčajných vecí: nefajčili, nemali nadváhu a mali dobrý tlak, cholesterol aj cukor. Z tých, ktorí nemali v poriadku ani jednu, sa deväťdesiatky dožilo sedem zo sto. Vedci z Helsínk ich sledovali viac ako päťdesiat rokov a štúdiu zverejnili v septembri.

Podľa mňa je to najlepšie zhrnutie toho, kde dnes dlhovekosť je. Liek na starnutie nemáme. Vieme však celkom presne, čo robiť a čo nerobiť. Poďme si prejsť, kam sa v septembri posunul výskum, čo vieme už dnes a na konci aj to, čo pribudlo na portáli a čo vás zaujalo.

Kde je veda s liekom na starnutie

Povedzme si to rovno. Dnes neexistuje liek, ktorý by u človeka preukázateľne spomalil, zastavil alebo zvrátil starnutie. Kto vám ho predáva, predáva nádej.

Smery, ktoré stoja za sledovanie, však existujú. A niektoré sa za posledný rok posunuli z laboratória k ľuďom.

Umelá inteligencia tempo výskumu naozaj zrýchľuje. Preto si myslím, že ľudstvo v dĺžke života opäť spraví skok. Kedy príde a aký veľký bude, nevie nikto. Prečo sa to nedá vyčísliť, som rozpísal v článku Umelá inteligencia o desať rokov. Celkový obraz výskumu je v texte Ako ďaleko je veda s liekom na dlhovekosť.

Čo vieme už dnes

Dôležitejšie je toto. Na to, aby ste si pridali roky, nemusíte na nič čakať. Výskum aj osveta sa čoraz viac zbiehajú v troch veciach.

Pohyb. Hlavne sila, ktorá sa po päťdesiatke stráca rýchlejšie ako samotný sval. Prečo, sme vysvetlili v článku Sila sa stráca rýchlejšie než sval. Kto nevie, ako začať, má hotový plán Kondička za 21 dní. Kto začať nechce, nech si prečíta Sedem výborných dôvodov, prečo nechodiť cvičiť. A kto sa bojí, ako to vyzerá v posilňovni, nech si prečíta moje začiatky.

Spánok. Nielen koľko hodín, ale aj kedy. Fínska štúdia zistila, že nepravidelný čas zaspávania súvisel s dvojnásobným rizikom infarktu či mŕtvice, ale len u ľudí, ktorí spali menej ako zhruba osem hodín. Celé je to v článku Nepravidelný spánok a srdce, aj s výpočtom, ako veľmi kolíše váš týždeň.

Duševné zdravie a vzťahy. Za posledné týždne o nich pribudlo niekoľko textov. O tom, čo robí so srdcom smrť blízkeho človeka, aj o tom, čo robí vnúča so starými rodičmi. Po tragédii v Staškove som napísal text Na mladých záleží aj vtedy, keď je dobre. A na konci babieho leta aj článok o tom, že nálada chodí za nohami.

Ak to chcete mať pokope, všetkých dvadsaťjeden návykov, denných, týždenných aj ročných, nájdete v článku Dvadsaťjeden návykov dlhovekosti. Väčšinu z piatich fínskych čísel zo začiatku nájdete aj v texte Kód zdravého života 0-30-5-120/80.

Vieme, čo nám škodí. A jeme to ďalej

Pri jednej téme je rozpor medzi tým, čo vieme, a tým, čo robíme, obzvlášť veľký. Ultraspracované potraviny. Teda výrobky z továrne, ktoré by ste doma neuvarili, lebo nemáte v kuchyni emulgátory, aromatizéry ani modifikovaný škrob. Sladené nápoje, chrumky, väčšina sušienok, instantné polievky, lacné párky.

Lekársky časopis The Lancet im vlani venoval celú sériu. Vedci v nej prešli 104 dlhodobých štúdií a 92 z nich našlo vyššie riziko chorôb. Súvislosť sa ukázala pri dvanástich ochoreniach, od obezity a cukrovky cez srdce až po depresiu a predčasné úmrtie.

Väčšina týchto štúdií sú pozorovania. Ukazujú súvislosť, nie dôkaz, že za všetko môže práve spracovanie. Smer je však už dosť jednoznačný.

A trend? V Spojených štátoch a v Británii tvoria ultraspracované potraviny viac ako polovicu prijatej energie už dvadsať rokov. V Španielsku stúpli za tridsať rokov z 11 na 32 percent. V bohatých krajinách sa ich spotreba v lepšom prípade zastavila, v chudobnejších ďalej rastie. Že by ich začalo ubúdať, zatiaľ dáta neukazujú.

Prečo? Podľa autorov série Lancet aj preto, že ide o najvýnosnejšiu časť potravinárskeho priemyslu, s globálnymi tržbami okolo 1,9 bilióna dolárov ročne. Navrhujú jasné označenie na obale, obmedzenie reklamy pre deti a koniec týchto výrobkov v školských a nemocničných jedálňach. Brazília už chce, aby 90 percent školských jedál bolo z čerstvých alebo minimálne spracovaných surovín.

Ako to bolo s tým, čo jeme, v roku 1960 a ako dnes, sme rozoberali v článku Myš na rožkoch a pravidlá EÚ. Čo naopak dáva zmysel kupovať, nájdete v sprievodcovi Potraviny.

Zaujímavosť zo sveta: cukor v prvých 1 000 dňoch

Briti mali po vojne cukor na prídel až do septembra 1953. Vedci to využili ako prirodzený pokus. Porovnali takmer 65-tisíc ľudí narodených krátko pred koncom prídelov a krátko po ňom.

Tí, ktorí prežili prvých tisíc dní života, od počatia po druhé narodeniny, ešte s cukrom na prídel, mali v dospelosti o 9 percent menej chorôb spojených so starnutím a o 19 percent nižšie riziko úmrtia. Ich biologický vek vychádzal približne o rok mladší. Aj tu treba povedať, že ide o pozorovanie a cukor nikto nemeral priamo. Pre rodičov malých detí je to však zaujímavá správa. Čo dieťa zje, kým nevie ani rozprávať, si možno ponesie celý život.

September na portáli

Prvý septembrový týždeň ste si denne otvorili v priemere 972 stránok, posledný už 1 878. Takmer dvojnásobok za mesiac. A 1. októbra to bolo za jediný deň 3 317 zobrazení. Ďakujem.

Jedna poznámka k číslam. Štatistiky započítajú len návštevníkov, ktorí povolia cookies, a na Slovensku je to zhruba tretina ľudí. Skutočná čítanosť je teda vyššia, ako ukazujú tieto čísla.

Na začiatku mesiaca sme dokončili celú sekciu Šport a regenerácia. Odborne ju skontroloval kardiológ MUDr. Július Šípoš, ktorý od septembra dohliada na vybrané texty portálu. Ako sa do toho všetkého dostal, som opísal v bilancii Pol roka portálu.

Spolu s ním som dopísal aj knihu Ešte máme čas. Je u recenzentov a na obálke je dedo mojich detí.

A potom som sa šiel pozrieť sám na seba. Objednal som sa na preventívnu prehliadku a napísal o tom článok Bol som u kardiologičky. Svoje čísla z odberu som začiatkom októbra použil aj v prepísanom texte o cholesterole, ktorý má teraz aj kalkulačku.

Čo vás zaujalo najviac

Všimnite si prvú päťku. Chrípka, kalkulačka, cholesterol, tlak a cukor. Štyri z piatich sú nástroje, do ktorých si zadáte vlastné čísla a dozviete sa niečo o sebe. Nie o dlhovekosti všeobecne, ale o svojom tele. Beriem to ako zadanie na ďalšie mesiace.

A jedno priznanie. Z 50-tisíc zobrazení za tých tridsať dní prišlo takmer 40-tisíc z Facebooku. Z vyhľadávačov zatiaľ len dvesto. Google nás teda ešte len objavuje.

Fínski muži zo začiatku tohto článku o svojich piatich číslach v štyridsiatke možno ani nevedeli. My dnes vieme, ktoré to sú, a vieme si ich dať odmerať.

Liek na starnutie zatiaľ nemáme. Ale tých štyridsaťdva zo sto je dosť dobrý dôvod nečakať naň.