Čo robí vnúča s vašimi rodičmi

Na obálke novej knižky o dlhovekosti sme nechceli nič neosobné. Chcel som tam ľudí. Živých, takých, ktorí v kníhkupectve pritiahnu pozornosť.

Nebudem klamať, s knižkou som sa dosť natrápil a stála ma veľa nespaných hodín. Dokonca aj Ondro vyhlásil, že sa už teší, kedy bude knižka na svete. A ja, že no aké milé od neho. A on, že preto, aby som mal viac času.

V každom prípade, najťažšia vec je za nami. Už ju len obliecť do „šiat“. Lilian, naša fotografka, modelka a herečka, mi poradila, že sú predsa agentúry, kde si vyberiete ľudí, a tí sa nafotia. Vtedy mi napadlo, že fotogenických ľudí máme aj my po ruke. Naše deti a nášho deda Martina. Poradili sme sa s Julkou, svokrovci súhlasili, tak sme šli na to.

A naozaj. Deti si to užívali, aj náš pes Brian. (Deťom som inak sľúbil darček, ideme do zoo. Nie že by som ich tam nechal. Ideme pozrieť zvieratká do Prahy. Inak, vedeli ste, že pražská zoo patrí medzi svetovú špičku? Ja nie.) No a fotenie si užíval aj dedo. Nie že by sa rád fotil, to zrejme nie. Ale s vnúčatami je rád vždy.

Tak mi napadlo pozrieť sa, či o tom existuje nejaký výskum. A on existuje.

Prečítajte si, čo robí vnúča s vašimi rodičmi.

Babka vnúča cíti, dieťa sa snaží pochopiť

Vedci uložili 50 babiek do prístroja na magnetickú rezonanciu a ukazovali im fotografie. Ich vlastného vnúčaťa, cudzieho dieťaťa, ich dospelého syna alebo dcéry, teda rodiča toho vnúčaťa, a cudzieho dospelého človeka. Pritom sledovali, ktoré časti mozgu pracujú.

Pri fotke vnúčaťa sa najviac rozsvietili oblasti spojené s citovou empatiou, teda so schopnosťou cítiť to, čo cíti ten druhý. Pridali sa aj oblasti spojené s pohybom. Pri fotke vlastného dospelého dieťaťa to vyzeralo inak. Tam pracovali skôr oblasti, ktorými sa človek snaží druhého pochopiť rozumom.

Inými slovami, vnúča babka cíti. Vlastné dospelé dieťa sa snaží pochopiť.

Ak ste niekedy žasli, prečo je vaša mama k vnúčatám mäkšia, ako bola kedysi k vám, máte aspoň jedno vysvetlenie. Treba však povedať, že ide o jednu štúdiu s päťdesiatimi ženami. Je to zaujímavá stopa, nie hotová pravda o všetkých babkách.

Vnúča ako tréning pre hlavu

Druhý výskum je čerstvý a podstatne väčší. Vedci prešli údaje 2 887 starých rodičov z Anglicka, v priemere 67-ročných, a porovnávali tých, ktorí sa o vnúčatá starali, s tými, ktorí nie. Starostlivosť mala rôzne podoby: postrážiť cez noc, opatrovať choré vnúča, hrať sa, pomôcť s úlohami alebo ho odviezť do školy.

Starí rodičia, ktorí sa o vnúčatá starali, mali v testoch lepšiu pamäť aj slovnú pohotovosť. Pri babkách navyše pamäť s pribúdajúcimi rokmi ubúdala pomalšie.

A teraz to najzaujímavejšie. Nezáležalo na tom, ako často to robili, ani na tom, čo presne s vnúčatami robili. Rozhodovalo, že to vôbec robili.

Aj tu je poctivé povedať, že ide o pozorovanie. Ukazuje súvislosť, nie príčinu. Je dosť možné, že bystrejší a zdravší starí rodičia sa na stráženie jednoducho ľahšie ponúknu. Samotní autori upozorňujú, že veľa môže závisieť od toho, či to starí rodičia robia dobrovoľne, alebo preto, že musia.

Že stráženie vnúčat má hranicu, za ktorou sa výhoda mení na vyčerpanie, sme rozoberali v článku Deti predlžujú životy starým rodičom. Je tam aj berlínska štúdia, podľa ktorej mali starí rodičia, ktorí občas pomáhali s vnúčatami, nižšie riziko úmrtia. A prečo nové veci udržiavajú mozog v kondícii, opisuje článok Čo sa deje v mozgu, keď sa po päťdesiatke učíte niečo nové. Päťročné dieťa je nová vec každý deň.

Keď vnúča vyrastie

Vnúčatá raz prestanú chcieť, aby ich niekto strážil. Vzťah tým nekončí, len sa mení.

V dlhodobej štúdii sledovali 374 starých rodičov a 356 ich dospelých vnúčat takmer dvadsať rokov. Kde bol medzi nimi blízky citový vzťah, mali menej príznakov depresie obe strany, babka aj vnúča.

Zaujímavé je, čo nepomohlo. Častejšie stretnutia samy osebe náladu nezlepšili, skôr naopak. Rozhodovala blízkosť, nie počet návštev. A ešte jedna vec: keď starí rodičia od vnúčat pomoc len dostávali a sami už nič nedávali, depresívnych príznakov im pribúdalo.

Človek, ktorý už len prijíma, sa necíti dobre. Ani vo vysokom veku.

Čo z toho vyplýva pre deti aj vnúčatá

Ako pomáhať starnúcim rodičom tak, aby pomoc prijali, opisujeme v článku Rodičia starnú.

Dedo Martin sa vraj nerád fotí. Na obálke sa však usmieva.

Teraz už aspoň tuším prečo.