Umelá inteligencia o desať rokov: elixír mladosti alebo kniha mŕtvych?

Päť percent.

Takú pravdepodobnosť dal stredný respondent z radov výskumníkov umelej inteligencie tomu, že ich vlastný odbor raz ľudstvo vyhubí alebo natrvalo odstaví. Nie bloger, nie scenárista katastrofického filmu. Vedec, ktorý o umelej inteligencii publikuje na najlepších konferenciách sveta.

Prieskum zahŕňal 2 778 výskumníkov. Na túto konkrétnu otázku odpovedalo 1 321 z nich. Každý desiaty pripísal katastrofickému výsledku pravdepodobnosť najmenej 25 percent.

A teraz druhé číslo.

Vo Švédsku sledovali viac ako 105 000 žien, ktoré prišli na mamografiu. Keď snímky hodnotil rádiológ s pomocou umelej inteligencie, našlo sa o 29 percent viac nádorov. Zároveň o 12 percent klesol počet takzvaných intervalových rakovín, teda nádorov odhalených až medzi dvoma pravidelnými vyšetreniami. Práve tie bývajú často nepríjemnejšie a agresívnejšie.

To už nie je sľub technologickej firmy. Je to výsledok randomizovanej štúdie.

Obe čísla sú pravdivé. Jedno hovorí, že umelá inteligencia nás môže zničiť. Druhé, že nám už dnes pomáha zachraňovať životy.

Tak čoho sa mám vlastne báť viac?

Som ročník 1978. Mám 48 rokov, dve malé deti a pomerne konkrétny plán: raz byť dobrým dedom pre deti mojich detí. Nie menom v rodokmeni. Dedom, ktorý s nimi ešte niekam vyjde, niečo unesie a nebude si po každom schode hľadať stoličku.

Skúsil som si preto prepočítať veľké reči o umelej inteligencii na vlastný život. Kde máme dáta, držím sa ich. Kde ich nemáme, poviem rovno, že hádam.

Koľko je päť percent

S predpoveďami konca sveta je jeden praktický problém. Ak sa naplnia, nikto nevyhrá stávku. Ak sa nenaplnia, všetci si budeme pamätať najmä to, kto sa mýlil.

Napriek tomu má zmysel sledovať, čo si myslia ľudia, ktorí umelej inteligencii rozumejú.

V prieskume AI Impacts z konca roka 2023 vyšiel medián päť percent. Priemer bol až 16 percent, pretože časť respondentov dávala katastrofe veľmi vysokú pravdepodobnosť.

Iný výsledok priniesol prognostický turnaj Forecasting Research Institute. Vedľa seba postavil expertov na existenčné riziká a superprognostikov, teda ľudí, ktorí sa dlhodobo osvedčili pri odhadovaní budúcich udalostí. Experti dali vyhubeniu ľudstva umelou inteligenciou do roku 2100 približne tri percentá. Superprognostici 0,38 percenta.

Rozdiel je obrovský.

A poučný. Experti poznajú mechanizmy a možné hrozby. Superprognostici zvyknú lepšie krotiť vlastnú predstavivosť a porovnávať ju s tým, ako často sa podobné predpovede naozaj naplnili.

Lenže ani superprognostici nemajú krištáľovú guľu. V tom istom turnaji väčšina nečakala, že počítač dosiahne úroveň zlatej medaily na Medzinárodnej matematickej olympiáde skôr než po roku 2030. Gemini to zvládol už v júli 2025. V časovom limite vyriešil päť zo šiestich úloh a získal 35 bodov zo 42.

Aj preto beriem všetky presné dátumy príchodu všeobecnej umelej inteligencie s rezervou. Metaculus, platforma, na ktorej budúcnosť odhadujú tisíce ľudí, dnes umiestňuje stredný odhad príchodu všeobecnej umelej inteligencie približne do roku 2031. Tento odhad sa však mení spolu s novými výsledkami a nie je to prírodný zákon.

Čo z toho vyplýva pre najbližších desať rokov?

Nie to, že riziko je päť percent. Tých päť percent sa týka neurčitej budúcnosti, nie môjho života do roku 2036. Poctivá odpoveď znie: nikto dnes nevie vyčísliť pravdepodobnosť, že umelá inteligencia spôsobí v nasledujúcom desaťročí globálnu katastrofu. Vieme iba, že vážni ľudia ju nepovažujú za nulu.

Mne to stačí na opatrnosť. Nie na paniku.

Čo už umelá inteligencia v medicíne dokázala

Pri medicíne sa dá rozprávať konkrétnejšie. Nie o tom, čo možno príde, ale o tom, čo už prešlo klinickými skúškami.

AlphaFold od DeepMindu dokázal s vysokou presnosťou predpovedať priestorové štruktúry obrovského množstva bielkovín. Za prácu na predpovedaní proteínových štruktúr získali Demis Hassabis a John Jumper časť Nobelovej ceny za chémiu v roku 2024.

Je to veľká vec. Zároveň si ju netreba prikrášľovať. AlphaFold sám nikoho nevyliečil. Urobil však prácu, ktorá vedcom môže skrátiť roky laboratórneho hľadania.

Potom je tu rentosertib, experimentálny liek proti idiopatickej pľúcnej fibróze. Umelá inteligencia pomohla vybrať biologický cieľ aj navrhnúť molekulu. V roku 2025 vyšli v Nature Medicine výsledky malej štúdie na 71 pacientoch. Po dvanástich týždňoch sa pri najvyššej dávke priemerná kapacita pľúc zlepšila o 98 mililitrov, kým pri placebe klesla o 20 mililitrov.

Sedemdesiatjeden pacientov a dvanásť týždňov ešte nerobí hotový liek. Je to však dosť na ďalšie skúšanie. V júli 2026 sa začala tretia fáza s plánovanými 320 pacientmi. Až tá ukáže, či z nádejného výsledku bude skutočná liečba.

Najsilnejší dôkaz zatiaľ prináša mamografia.

V štúdii MASAI umelá inteligencia nenahradila rádiológa. Pomohla mu označiť podozrivé miesta a roztriediť snímky podľa rizika. Výsledkom bolo o 29 percent viac nádorov zachytených pri skríningu, o 12 percent menej nádorov objavených medzi kontrolami a o 44 percent menej práce pri čítaní snímok. Bez zvýšenia počtu žien poslaných na ďalšie vyšetrenia.

V nemeckej observačnej štúdii z bežnej prevádzky prešlo skríningom viac ako 460 000 žien. S podporou umelej inteligencie zachytili rádiológovia približne o 18 percent viac nádorov bez zvýšenia počtu žien poslaných na ďalšie vyšetrenia.

Tu sa už nebavíme o elixíre mladosti. Bavíme sa o nádore nájdenom o rok skôr. Pre konkrétneho človeka môže mať ten rok cenu celého zvyšku života.

Čo to znamená pre ročník 1978

Na Slovensku zomiera približne 45 percent ľudí na choroby srdca a ciev. Nádory spôsobujú asi štvrtinu úmrtí. To sú dve veľké brány, cez ktoré odchádzame najčastejšie.

Nie sú to však moje osobné percentá. Priemerná dĺžka života pri narodení nie je dátum spotreby a pri človeku, ktorý už má 48 rokov, sa nedá jednoducho odčítať od kalendára. Oveľa viac povedia konkrétne veci: tlak, LDL cholesterol, fajčenie, cukrovka, obvod pása, pohyb, rodinná anamnéza a účasť na preventívnych vyšetreniach.

Práve tu môže umelá inteligencia pomôcť najskôr.

Srdce a cievy

Jedna veľká analýza sledovala viac ako 257 000 ľudí. U 45-ročného muža s ideálnymi hodnotami bol odhad rizika závažnej aterosklerotickej príhody do osemdesiatky 1,4 percenta. Pri dvoch alebo viacerých veľkých rizikových faktoroch to bolo 49,5 percenta.

To nie je malý rozdiel. To je takmer iný život.

Umelá inteligencia môže nájsť rizikového človeka skôr, lepšie čítať EKG, spájať laboratórne výsledky a upozorniť lekára na vzorec, ktorý by inak zanikol v množstve údajov. Nevyrieši však to, čo príde potom. Tabletku treba užívať, cigaretu zahasiť a krvný tlak si treba naozaj zmerať.

Počítač môže ukázať problém. Brucho za mňa neschudne.

Rakovina

Umelá inteligencia pravdepodobne nezabráni väčšine nádorov. Vie však zmeniť chvíľu, v ktorej ich nájdeme. A pri rakovine je čas často dôležitejší než veľké slová.

Mamografia už ukázala, že to fungovať môže. Ak sa podobný posun podarí pri rakovine pľúc, hrubého čreva či prostaty, viac ľudí nebude počuť iba „máte rakovinu“, ale aj tú podstatnejšiu druhú vetu: „našli sme ju včas“.

Krvné testy na viac druhov nádorov naraz vyzerajú nádejne, ale zatiaľ nevieme, či v bežnom skríningu znížia úmrtnosť. Kým to neukážu veľké štúdie, sú prísľubom, nie záchranou v skúmavke.

Demencia

Veľká americká štúdia sledovala 15 043 ľudí. Od veku 55 do 95 rokov odhadla celoživotné riziko demencie na 42 percent, u mužov približne na 35 percent a u žien na 48 percent. Väčšina diagnóz prichádzala vo vysokom veku.

Pre mňa je dôležitý ešte jeden údaj. Lancetova komisia pripisuje približne 45 percent prípadov demencie štrnástim ovplyvniteľným faktorom. Patrí medzi ne vysoký tlak, vysoký LDL cholesterol, poruchy sluchu, nedostatok pohybu, fajčenie, cukrovka aj sociálna izolácia.

To znamená, že technológia má čas pomôcť s liekmi a skoršou diagnostikou. Ale veľká časť práce zostáva podozrivo obyčajná. Zmerať tlak. Riešiť sluch. Hýbať sa. Neostať sám.

Pôvodne som chcel napísať, že umelá inteligencia zníži moje riziko demencie z 35 percent na 25 alebo 28. Vyzeralo by to múdro a presne.

Lenže by som si to číslo vymyslel.

Nevieme, ktoré dnešné objavy sa zmenia na lieky, koľko budú stáť, komu zaberú a či sa k nim človek na Slovensku dostane. Viem iba povedať, že technológia zvyšuje šancu na skoršie odhalenie a rýchlejší vývoj liečby. O koľko predĺži práve môj život, dnes nevie nikto.

Ak si mám tipnúť, hovoríme skôr o jednotkách rokov než o desaťročiach. Možno dva, možno štyri. Ale je to odhad, nie výsledok, ktorý vyšiel z kalkulačky.

Číslo šestnásť rokov zdravého života, ktoré koluje v statusoch, nemá oporu v štúdii, ktorú by som našiel. Dario Amodei, šéf spoločnosti Anthropic, písal o možnosti zdvojnásobiť ľudský život. Bola to esej o tom, čo by mohla veľmi výkonná umelá inteligencia urýchliť. Nie klinická štúdia a už vôbec nie prísľub pre ročník 1978.

A čo ak nám tie roky vezme?

Túto časť by som najradšej vynechal. Lenže potom by celý výpočet klamal.

Metaculus dnes dáva 22 percent tomu, že do roku 2050 príde tretia svetová vojna. Iná otázka na tej istej platforme dáva 24 percent tomu, že do roku 2035 niekto odpáli jadrovú zbraň mimo testu. Nie sú to vedecké merania. Sú to meniace sa odhady davu prognostikov. Napriek tomu nie sú príjemné.

Bulletin atómových vedcov posunul v januári 2026 svoje Hodiny súdneho dňa na 85 sekúnd pred polnoc. Najbližšie v histórii. Ani tie hodiny nie sú stopky odpočítavajúce koniec sveta. Sú varovaním vedcov, nie meracím prístrojom.

A kde je v tom umelá inteligencia?

Ten istý nástroj, ktorý hľadá molekulu proti fibróze, môže pomôcť hľadať aj molekulu proti človeku. Dokáže vyrábať deepfaky, zrýchliť kybernetické útoky, pomáhať pri vývoji autonómnych zbraní a natlačiť rozhodovanie do času, za ktorý diplomat nestihne ani zdvihnúť telefón.

V prieskume AI Impacts vyjadrilo 86 percent respondentov vážnu obavu zo šírenia falošných informácií, 79 percent z manipulácie verejnej mienky a 73 percent z toho, že umelá inteligencia pomôže nebezpečným skupinám vytvárať účinnejšie nástroje, napríklad biologické.

Nikto však nevie poctivo povedať, o koľko percent umelá inteligencia zvýši riziko vojny. Kto napíše presné číslo, počíta s údajmi, ktoré nemáme.

Čo mi z toho vyšlo

Umelá inteligencia mi v najbližších desiatich rokoch pravdepodobne nenaleje elixír mladosti do pohára. Skôr uvidí niečo, čo lekár na prvý pohľad nevidí. Nájde nádor skôr. Spojí výsledky, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia. Skráti hľadanie novej molekuly z rokov na mesiace.

To vôbec nie je málo.

Zároveň je to technológia, ktorú sa ešte len učíme držať v rukách. Jej prínos už vieme na niektorých miestach zmerať. Jej najväčšie riziká zatiaľ vieme najmä pomenovať.

A mne z celého veľkého súboja medzi Silicon Valley, laboratóriami a koncom sveta vyšiel pomerne obyčajný záver.

O veľkej časti mojich budúcich rokov sa nerozhodne v dátovom centre. Rozhodne sa zajtra ráno. Či si zmeriam tlak. Či pôjdem na preventívnu prehliadku. Či sa prejdem, hoci sa mi nechce. Či budem riešiť cholesterol skôr, než začne on riešiť mňa.

Umelá inteligencia mi možno dá lepšiu správu a dá mi ju skôr. Čo s ňou urobím, zostane na mne.

Ročník 1978 má ešte dosť času, aby videl, ako to dopadne.

Ja by som pri tom rád bol. Ideálne s vnúčatami na kolenách.

Zdroje

• Katja Grace a kol.: Thousands of AI Authors on the Future of AI, prieskum 2 778 výskumníkov.
• Forecasting Research Institute: Forecasting Existential Risks: Evidence from a Long-Run Forecasting Tournament.
• Google DeepMind: Gemini dosiahol úroveň zlatej medaily na IMO 2025.
• Metaculus: odhad príchodu všeobecnej umelej inteligencie, tretia svetová vojna do roku 2050 a jadrová detonácia mimo testu do roku 2035. Odhady sa priebežne menia.
• Bulletin of the Atomic Scientists: Doomsday Clock 2026.
• Nobel Prize: Nobelova cena za chémiu 2024.
• Xu Z., Ren F. a kol.: A generative AI-discovered TNIK inhibitor for idiopathic pulmonary fibrosis, Nature Medicine, 2025.
• Insilico Medicine: začatie tretej fázy skúšania rentosertibu, júl 2026.
• Gommers J., Lång K. a kol.: záverečná analýza štúdie MASAI, Lancet, 2026; skoršie analýzy vyšli v Lancet Oncology 2023 a Lancet Digital Health 2025.
• Eisemann N. a kol.: Nationwide real-world implementation of AI for cancer detection in population-based mammography screening, Nature Medicine, 2025.
• Fang M. a kol.: Lifetime risk and projected burden of dementia, Nature Medicine, 2025.
• Livingston G. a kol.: Dementia prevention, intervention, and care, Lancet Commission, 2024.
• Berry J. D. a kol.: Lifetime Risks of Cardiovascular Disease, New England Journal of Medicine, 2012.
• Národné centrum zdravotníckych informácií: dáta zo Zdravotníckej ročenky SR 2024.
• Eurostat: stredná dĺžka života a roky zdravého života.
• Dario Amodei: Machines of Loving Grace, esej, nie klinická štúdia.