Väčšia záťaž než jadrová vojna. Čo komisia The Lancet spočítala o obezite

Cez víkend obleteli svet dva titulky z tej istej správy. Podľa prvého môže ľudstvo do roku 2100 ukončiť jadrová vojna alebo zneužitie umelej inteligencie. Druhý bol tichší: najväčšiu škodu na zdraví, ktorej sa ešte dá zabrániť, nám do konca storočia narobí obezita. Ktorému z nich veriť?

Obom. Len každý meria niečo iné. A ten druhý sa týka nás oveľa bližšie, než by sa zdalo. Nie je to hrozba, ktorá môže prísť. Je to hrozba, ktorá už sedí s nami pri stole.

Kto to spočítal

Za správou je komisia lekárskeho časopisu The Lancet pre globálne hrozby zdraviu v 21. storočí. Viedli ju Christopher Murray, riaditeľ Inštitútu pre zdravotné ukazovatele a hodnotenie (IHME) vo Washingtone, a Natalia Kanem, bývalá šéfka Populačného fondu OSN. Pracovalo na nej vyše tridsať odborníkov z medicíny, ekonómie, bezpečnosti a technológií. Trvalo im to tri roky. Výsledok predstavili 11. októbra 2026 na Svetovom samite o zdraví v Berlíne.

Komisia hľadala hrozby, ktoré by do roku 2100 mohli ľudstvo pripraviť aspoň o miliardu rokov zdravého života. Takých našla sedemnásť. Počítala s údajmi z 204 krajín a území, teda prakticky z celého sveta.

Dve z nich označila za hrozby so zánikovým potenciálom: jadrový konflikt, po ktorom by prišiel celosvetový hladomor, a zneužitie umelej inteligencie vrátane biologických zbraní. O tom, čo nám umelá inteligencia môže priniesť v dobrom aj zlom, sme na portáli písali v článku Umelá inteligencia o desať rokov: elixír mladosti alebo kniha mŕtvych?

Ako môže obezita prebiť jadrovú vojnu

Komisia nepočítala mŕtvych. Počítala roky zdravého života, ktoré sa stratia, či už predčasnou smrťou, alebo rokmi prežitými v chorobe. Lekári tomu hovoria DALY. A pri každej hrozbe sa pýtala, koľko takých rokov delí najhorší reálny scenár od najlepšieho. Ten rozdiel je to, čo ešte vieme zachrániť.

Pri jadrovej vojne a umelej inteligencii sa navyše násobí pravdepodobnosťou. Komisia to vysvetľuje jednoducho: jednopercentná šanca, že prídeme o desať miliárd rokov zdravia, váži rovnako ako desaťpercentná šanca, že prídeme o jednu miliardu.

Prvých päť zo sedemnástich hrozieb. Zdroj: komisia The Lancet, 2026.

A teraz pozor. Čísla pri jadrovej vojne a umelej inteligencii stoja na odhadoch expertov, nie na meraniach. Rozpätie neistoty sa pri nich začína na nule, teda že sa nestane nič. Pri obezite nič také neplatí. Tú poznáme z údajov, vidíme ju v ambulanciách a v štatistikách. Nemusí sa stať. Už sa deje.

Komisia zároveň výslovne píše, že nejde o rebríček priorít. Jadrovú vojnu nikto nezľahčuje. Ide len o to, aby strach z veľkých katastrof nezakryl to, čo nám berie zdravie potichu, každý deň. V 154 krajinách z 204 je obezita hrozbou číslo jeden.

Čo komisia myslí slovom obezita

Nie iba číslo na váhe. Komisia počíta s celým zhlukom: vysoký index telesnej hmotnosti (nadváha aj obezita), nezdravá strava a málo pohybu. Nórsky inštitút verejného zdravia, ktorý výsledky komisie rozoberal pre svoju krajinu, pripomína, že tento zhluk súvisí s viac ako päťdesiatimi chorobami.

Najviac zdravia berie cez cukrovku, choroby obličiek, srdca a ciev a cez rakovinu. A s vekom jeho váha rastie. Čím je populácia staršia, tým viac rokov v chorobe nám nadváha z mladších rokov vyúčtuje neskôr.

Preto sa obezita v správe ocitla vedľa jadrovej vojny. Neohrozuje druh naraz. Ukrajuje z mnohých ľudí po kúskoch.

Ako sme na tom my

Komisia samostatné výsledky pre Slovensko nezverejnila. Máme však zdravotný profil krajiny, ktorý pre Európsku komisiu pripravili OECD a Európske observatórium zdravotných systémov. Posledný vyšiel v roku 2025 a číta sa ťažko:

• obéznych je 17 % dospelých Slovákov (rok 2022), priemer EÚ je 15 % a v roku 2017 sme mali 14 %,
• nadváhu alebo obezitu má 22 % pätnásťročných, od roku 2010 je ich dvakrát viac,
• viac ako trikrát do týždňa sa hýbe len 17 % dospelých, sme tretí najhorší v EÚ,
• ovocie denne jedáva 51 % dospelých (EÚ 61 %), zeleninu 48 % (EÚ 60 %),
• úmrtí, ktorým sa dalo predísť prevenciou, máme takmer dvakrát viac ako je priemer EÚ.

Strednú dĺžku života máme 78,6 roka, o 3,1 roka menej ako priemerný Európan. Ako je to s dlhovekosťou v našom regióne podrobnejšie, sme rozoberali v článku Dlhovekosť v našom regióne: aké máme šance a kedy začíname prehrávať.

Inými slovami, to, čo komisia považuje za najväčšiu svetovú hrozbu, je na Slovensku ešte o kúsok väčšie.

Čo s tým môže urobiť jeden človek

Povedzme si to rovno. Komisia nevyčíta jednotlivcom, že sú leniví. Hlavnú úlohu vidí v prostredí: v tom, aby zdravé jedlo bolo dostupné a pohyb samozrejmý, a v pravidlách pre potravinársky priemysel. To je práca pre štáty, nie pre vás pri večeri.

Lenže štát nám pás neodmeria. To si vieme urobiť sami.

Odmerajte si pás, nielen váhu. Iná komisia toho istého časopisu v roku 2025 odporučila, aby sa obezita neposudzovala iba podľa indexu telesnej hmotnosti, ale aj podľa obvodu pása alebo pomeru pása k výške. Britský inštitút NICE dáva jednoduché pravidlo: obvod pása by mal byť menší ako polovica vašej výšky. Pri výške 170 cm teda pod 85 cm. Kedy je pár kíl navyše neškodných a kedy už nie, sme rozobrali v článku Je ľahká nadváha problém? Ženám po päťdesiatke odporúčam aj text Menopauza a pás: váha stojí, nohavice nie.

Pozrite sa na svoje čísla. Obezita sa najskôr neprejaví na váhe, ale v krvi a v tlaku. Čo znamenajú hodnoty cukru, vysvetľuje článok Cukor v krvi a prediabetes, o tlaku zas Štyri pomôcky pre ľudí s vysokým tlakom.

Chudnite tak, aby vám neubudol sval. Po štyridsiatke je to dôležitejšie než samotné kilá. Ako na to, je v článku Chudnutie, pri ktorom neubudne sval a všetko k chudnutiu nájdete na stránke Ako zdravo schudnúť a udržať si váhu.

Hýbte sa viac, než sa vám zdá potrebné. Keď sa viac ako trikrát týždenne hýbe len 17 % dospelých, nejde o šport. Ide o hodiny, ktoré presedíme. Koľko ich je u vás, si môžete spočítať hneď tu.

Na tanier viac zeleniny a rýb. Polovica z nás neje zeleninu ani ovocie každý deň. Inšpiráciu nájdete v Kuchárovi dlhovekosti, kde si recepty vyberiete podľa toho, čo máte doma. Ja ryby rád nemám, preto si omega-3 dopĺňam Vitamarinom. Ak nejete morskú rybu aspoň trikrát do týždňa, odporúčam Vitamarin každý deň. EPA a DHA prispievajú k normálnej činnosti srdca pri dennom príjme 250 mg. Viac o ňom píšem v článku Vitamarin: omega-3 z rýb, keď ryby na tanieri chýbajú.

A čo nové lieky? Komisia s nimi počíta. Medzi veci, do ktorých treba investovať, zaradila aj novú liečbu obezity. Zároveň upozorňuje, že ak budú dostupné len pre tých, čo si ich môžu dovoliť, nerovnosť sa ešte prehĺbi. Čo vedia a čo nie, sme rozobrali v článku Ozempic, Wegovy a Mounjaro, tučný účet alebo pomôžu vášmu zdraviu? Liek môže pomôcť. Pohyb a jedlo však nenahradí.

Apokalypsa sa nekoná naraz

Jadrovú vojnu ani zneužitie umelej inteligencie z kuchyne nezastavíme. Na to sú vlády a diplomati, ktorým musíme veriť, že vedia, čo robia.

Obezita je iná. Neprichádza s výbuchom, ale s každým rokom, keď nohavice o číslo tlačia viac a schody sú o trochu dlhšie. A presne preto ju ľahko prehliadneme.

Ja chcem byť raz dobrým dedom pre deti svojich detí. Nie dedom, ktorý sa na ne pozerá z lavičky, lebo ho nepustia kolená a srdce. Keď čítam správu, ktorá ide až po rok 2100, uvedomujem si, že tie roky nebudú patriť nám. Budú patriť im. A to, v akom stave sa ich dožijeme my, sa rozhoduje už teraz.

Nemusíte sa báť konca sveta. Stačí, keď sa nevzdáte toho svojho.