Ako na tom som ja (autor portálu) priebežny stav

Už som tu raz písal o tom, ako to mám ja — čo mi funguje a kde stále zlyhávam. Odvtedy prešiel čas a niekoľko vecí sa posunulo. Tak si spravme priebežný stav: kde som dnes, čo sa podarilo a čo mám stále pred sebou.

Ešte než začnem — jedna vec, ktorú chcem, aby bola z textu jasná na prvý pohľad. Nič z toho, čo opisujem, nefunguje samo osebe. Všetko so všetkým súvisí a pôsobí naraz. Preto som pri jednotlivých bodoch označil, ktorých pilierov dlhovekosti sa týkajú — a uvidíte, že takmer vždy je ich viac než jeden.

Tri veci, ktoré som si priniesol z vojny

Na základnej vojenskej službe som chvíľu fajčil. Našťastie som to takmer vzápätí opustil a odvtedy som si nezapálil. To bola tá dobrá správa.

Bol som tam však v pomerne netypickom nasadení. Odkrútil som si 147 dvadsaťštyrihodinových služieb a k tomu 55 dôstojníckych polslužieb. Sú veci, o ktorých hovoriť nemôžem, tak to poviem stručne: priniesol som si odtiaľ tri problémy, ktoré ma ovplyvňujú dodnes — po takmer tridsiatich rokoch.

Znie to ako tri nepríjemnosti. V skutočnosti sú to tri veci, ktoré reálne skracujú život — nie zajtra a nie dramaticky, ale tichým súčtom cez desaťročia. A práve preto sa im treba venovať skôr, než dajú o sebe vedieť.

Prvá vec: vážna porucha spánku. Rozbitý režim v tomto veku nie je epizóda, je to prestavba. Telo si zvykne, že spánok je vec, ktorá príde, keď zvýši čas. Spánok

Druhá vec: nadváha, ktorá so spánkovou depriváciou priamo súvisí. Nevyspatý človek má vyššiu hladinu hormónu hladu a nižšiu hladinu hormónu sýtosti. Nie je to o vôli — je to hormonálne. SpánokPrevencia

Tretia vec: stresový žalúdok a všetko, čo z toho vyplýva. O tom som písal samostatne — pätnásť rokov som kvôli tomu bral liek na potlačenie kyseliny. PsychikaPrevencia

Čertovo kolo: nespím, tak si dám kávu

Dlho som sa spánkom vôbec nezaoberal. Bral som to tak, že proste taký som a tak to je. Keď som mal pred premiérou, vážnou poradou, niečím stresujúcim alebo pred cestou, nespal som. Bodka.

A riešenie? Káva. A jej päť či šesť kamarátok.

Dnes už viem, aké je to dokonalé čertovo kolo. Nevyspím sa, tak si dám kávu. Kofeín má polčas rozpadu päť až sedem hodín, takže tá popoludňajšia mi rozbije ďalšiu noc. Ráno som ešte unavenejší, tak si dám viac. A tak dookola, roky.

Zlom prišiel vo chvíli, keď som nespal tri dni za sebou. To už bol vážny prúser.

Je totiž rozdiel, keď máte dvadsaťštyri rokov a nespíte — a keď máte po štyridsiatich piatich a doma dve malé deti. V prvom prípade to dospíte cez víkend. V druhom prípade sa vám začne rozpadať všetko naraz.

A práve tento bod bol paradoxne začiatkom mojej cesty k lepšiemu zdraviu.

Čo je úzkostná porucha a ako vyzerá zvnútra

Nie je tajomstvom, že sa u mňa — najmä po prebdených nociach a v kombinácii so stresovým žalúdkom a dlhodobým užívaním lieku na kyselinu, ktorý zhoršuje vstrebávanie horčíka a vitamínov B6 a B12 — objavila úzkostná porucha. Hovoril som o tom aj v rozhovore pre Denník N.

Jozef Černek o záchvatoch úzkosti: Stojím na ceste a rúti sa na mňa kamión — rozhovor pre Denník N →

A teraz to vysvetlime poriadne, lebo väčšina ľudí netuší, čo to je — a tí, čo to zažívajú, si často myslia, že sa zbláznili.

U mňa to vyzeralo presne takto. Z ničoho nič moje telo a myseľ zareagovali, akoby sa na mňa rútil kamión alebo medveď. Niekedy pri úplne bežnom dni. Niekedy v noci, keď som nevedel zaspať.

Pre človeka, ktorý to nikdy nezažil, to pôsobí ako infarkt, porážka alebo šialenstvo. Ako keby mozog išiel proti vám. Práve preto veľa ľudí pri prvom ataku skončí na pohotovosti — a je to úplne správne, lebo pri prvom raze sa to naozaj musí odlíšiť od srdcového problému.

To najzáludnejšie na tom

Je tu jedna vec, ktorá celý ten kolotoč roztáča. Človek, ktorý to prežíva — aspoň teda ja — má pocit, že to na ňom musí byť strašne vidieť. Že celá miestnosť si všimla, čo sa s ním deje. A práve tá predstava spustí ďalšiu vlnu paniky. A tak dookola.

Keď mi to došlo, ubudlo mi z toho obrovské množstvo tlaku. Nie je to kúzelná formulka, ale tá informácia sama osebe pomáha.

Ako som sa s tým popasoval

Vďaka terapeutke a knihám sa mi s úzkostnou poruchou darí bojovať. U mňa to fungovalo samotnou terapiou, bez liekov, a už roky sa neozvala — zaplať Pán Boh.

Musím však hneď dodať niečo dôležité. To, že to u mňa vyšlo bez liekov, neznamená, že liečba liekmi je horšia alebo že by ste sa jej mali vyhýbať. U mnohých ľudí je práve kombinácia terapie a liekov tou najúčinnejšou cestou a nie je na nej nič zlé. Rozhoduje odborník, nie príbeh cudzieho človeka na internete.

Čo platí univerzálne: úzkostná porucha sa dá liečiť a väčšine ľudí sa pri správnej liečbe výrazne uľaví. Nie je to charakterová vada a nie je to nič, za čo by sa mal ktokoľvek hanbiť.

Prečo to riešim tak dôsledne

Toto je najťažšia časť a dlho som zvažoval, či ju sem dávať. Nakoniec som sa rozhodol, že áno — práve preto, že sa o tom mlčí.

Môj otec mal zrejme podobný problém. Ukončil svoj život sám, prakticky v plnom zdraví. A ja tuším, ako sa cítil.

Nebol jediný. To isté sa stalo môjmu krstnému otcovi aj starému otcovi mojej mamy. Traja ľudia v jednej rodine, naprieč generáciami.

Nepíšem to preto, aby to vyvolávalo ľútosť. Píšem to preto, že to je presne ten dôvod, prečo sa tomu venujem tak dôsledne — a prečo o tom hovorím nahlas.

Prečo o tom treba hovoriť

Duševné zdravie je presne tak dôležité ako zdravie pľúc alebo srdca. Nikto sa nehanbí povedať, že má vysoký tlak. Ale povedať, že mám úzkosti, je u nás stále problém.

Máme na Slovensku taký hlúpy syndróm — problémy so psychikou buď banalizujeme, alebo ich rovno tabuizujeme. „Nefrflaj.“ „Iní majú horšie.“ „Poriadne sa vyspi a prejde ťa to.“

Pritom žijeme v dobe, ktorá je pre nervovú sústavu mimoriadne náročná. Neustály tok správ, neistota, tempo, ktoré nepustí. Telo pritom nerozlišuje, či je hrozba skutočná alebo len na obrazovke — poplašný systém reaguje rovnako.

Preto o tom píšem. Nie preto, že by môj príbeh bol výnimočný — ale preto, že každý jeden takýto text posúva hranicu toho, o čom sa dá hovoriť. A niekomu to môže dať odvahu ozvať sa skôr, než bude neskoro.

PsychikaVzťahyPrevencia

A ešte jedna vec pre tých, ktorí niekoho takto stratili. To prečo nemá odpoveď a jej hľadanie vyčerpáva. Vyhľadať pomoc aj pre seba nie je slabosť — pozostalí majú vyššie riziko, že sami skĺznu do depresie, a je úplne namieste sa o to postarať.

Päť vecí, ktoré som začal robiť

Netvrdím, že je to správne pre každého. Takto som k tomu pristúpil ja, po porade s terapeutkou.

Základ bolo jedno rozhodnutie: kvôli deťom musím spraviť všetko preto, aby som bol čo najdlhšie použiteľný a vedel sa o ne postarať. Všetko ostatné z toho vyplynulo.

Nie je to abstraktná úvaha o dlhovekosti. Je to celkom konkrétny výpočet. Budú ma potrebovať ešte minimálne dve desaťročia — a nie tak, že tu budem sedieť. Potrebujú ma v zdraví, duševnom aj telesnom. To je celý dôvod, prečo to riešim.

1. Naučiť sa relaxovať a vypnúť hlavuParadoxne to najťažšie a stále na tom pracujem. Meditácia mi zatiaľ celkom nesadla — píšem zatiaľ, lebo to nevzdávam. PsychikaSpánok
2. Začať aktívne a cielene športovaťToto sa mi darí, aj vďaka trénerkam. Zaslúžilo si to viac než odsek, tak som o tom napísal samostatný článok — ako presvedčiť vlastnú hlavu, aby ste išli do posilňovne. Je tam aj to, ako som začínal so 124 kilami a prečo mi silový tréning nakoniec pomohol na spánok viac než čokoľvek iné. Fit plán → PohybPsychikaSpánok
3. Naučiť sa počúvať telo a naučiť sa spávaťÁno, spávať sa dá naučiť. Znie to čudne, ale je to zručnosť ako každá iná. Ako na to → SpánokPsychika
4. Dopĺňať to, čo sa mi zle vstrebávaloNajmä horčík a vitamíny skupiny B — priamy dôsledok tých pätnástich rokov na lieku. A hlavne: dať si to zmerať, nie hádať. Prevencia
5. Obmedziť alkoholKeď sa narodil Ondro, dal som si záväzok: buď schudnem z pása na 94 cm, alebo úplne obmedzím alkohol. Osem rokov sa mu takmer úplne vyhýbam. Nikdy sme si neboli blízki — deň po troch pivách mi bolo zle ako psovi. SpánokPrevencia
6. Mať dôvod vstať z posteleU mňa to nie je fráza — je to divadlo, dramaťák a Rebeli. O tom hovorím nižšie samostatne, lebo je to možno najdôležitejšia položka celého zoznamu. ZmyselVzťahyPsychika

A funguje to. Aktuálne — snáď to nezakríknem — panické ataky nemávam. Mávam akési predzvesti. To u mňa znamená jasný signál: vypnúť, napraviť spánok a ísť cvičiť, zabehať si alebo skúsiť meditovať.

Dôvod vstať z postele — a prečo ho treba aj krotiť

Japonci to volajú ikigai — dôvod, prečo ráno vstávate. Znie to ako pojem z motivačnej knihy, ale je za tým tvrdý výskum: ľudia s vysokým zmyslom pre životný účel majú v štúdiách nižšiu úmrtnosť zo všetkých príčin.

U mňa je to divadlo, dramaťák a Rebeli. To nie sú koníčky v zmysle rozptýlenia. Je to miesto, kde tvorím niečo spolu s ľuďmi, na ktorých mi záleží — a kde ma niekto čaká.

A to nie je fráza do článku. Práve vďaka nim dnes už veľa vecí neriešim sám. Naučil som sa delegovať — a výsledok je paradoxný: naše predstavenia sú podľa reakcií divákov aj okolia stále lepšie, hoci ja robím menej.

To je vec, ktorú by som pred desiatimi rokmi nepochopil. Vtedy som veril, že kvalita rastie s tým, koľko toho utiahnem sám. Opak je pravda.

ZmyselVzťahyPsychika

Ale ten najdôležitejší dôvod je doma

Aby som to však uviedol na pravú mieru — a je to dôležité.

Divadlo, Rebeli a Komora sú miesta, kde tvorím a kam sa teším. Ale to skutočné zázemie je doma. Manželka, s ktorou si rozumiem ako s najlepšou kamarátkou, a dve deti, ktoré ma budú potrebovať ešte minimálne dve desaťročia.

Ak by som mal zoradiť, čo ma drží, poradie je jednoznačné. Najprv rodina, potom všetko ostatné. Divadlo je koníček, ktorý mi dáva zmysel — rodina je dôvod, prečo ten zmysel vôbec hľadám.

A ešte jedna vec, ktorú si uvedomujem čoraz viac. Kolegovia v práci sú tiež komunita a mám na nich rovnaké šťastie. Trávim s nimi väčšinu bdelého času — a keď to funguje, je to rozdiel medzi prácou, ktorá vyčerpáva, a prácou, ktorá napĺňa.

Háčik, o ktorom sa nehovorí

Tu však musím byť úprimný, lebo inak by to bol polovičný obraz.

To isté, čo mi dáva zmysel, mi vie pridať aj stres. Niekedy to viem brať až príliš vážne — a vtedy to robí presný opak toho, čo má. Namiesto zdroja energie sa z toho stane ďalšia položka, ktorá ma vyčerpáva.

Preto som sa naučil jednu vec, ktorú považujem za dôležitejšiu než samotný koníček: cielene moderujem, aký prístup k tomu budem mať. Vedome si pred skúškou alebo premiérou nastavím, s akou vážnosťou do toho idem. Nie je to vždy jednoduché a nie vždy sa mi to darí — ale rozdiel je obrovský.

Práca ako koníček

Mám ešte jednu výhodu, ktorú si dlho neuvedomujem dosť. Prácu viem brať aj ako koníčka. Keď ma niečo baví a zároveň za to dostávam zaplatené, odpadá tá hranica medzi „musím“ a „chcem“, ktorá veľa ľudí vyčerpáva viac než samotná robota.

Nie je to samozrejmosť a nie každý to má. Ale ak to niekto má, oplatí sa si to uvedomiť a nebrať to ako danosť.

Portál ako náhrada za posedenie s kamarátmi

A ešte niečo, čo mi pomáha viac, než by som čakal — samotná tvorba tohto portálu.

Roky som blogoval na blog.sme.sk a písanie mi vždy robilo dobre. Keď si niečo naštudujem a potom to napíšem tak, aby tomu rozumel aj niekto iný, upratávam si to zároveň v hlave.

Čiastočne mi to nahrádza aj to, čo som kedysi riešil pri pive s kamarátmi. A to je vec, ktorú musím priznať — mám v tom kolíziu, ktorú som si sám spôsobil.

Keď som sa naučil počúvať telo, zistil som, že najlepšie sa vyspím, keď idem spať okolo ôsmej večer. Nie o desiatej, nie o polnoci. O ôsmej. Vtedy zaspím rýchlo a ráno som skutočne vyspatý.

Lenže spoločenský život sa na Slovensku odohráva presne vtedy. Takže sa to bije. Zatiaľ som našiel len čiastočné riešenia — presúvam stretnutia na obed alebo na doobedie víkendu a to ostatné dobieham písaním. Nie je to ideálne a stále na tom pracujem.

VzťahySpánokZmysel

Kde som dnes a čo mám pred sebou

Presne preto vznikol tento portál. A preto sem každý druhý deň pribudne jeden článok — ktorý z iného uhla, alebo aj ako novinka, môže priniesť niečo, čo krôčik po krôčiku zlepší vaše zdravie.

Na čo nedám dopustiť

Znovu pripomínam to, čo hovorím v každom druhom článku: doplnky nie sú to hlavné. Spánok, pohyb a vzťahy rozhodujú neporovnateľne viac a nestoja nič. Ale keďže sa ma na to ľudia pýtajú, poviem, čo užívam ja a prečo.

Čo si z toho odniesť

Nie je to jedna vec, ktorá je spúšťačom. Ani u mňa. Je to kombinácia viacerých faktorov — rozbitý spánok z mladosti, stres, žalúdok, liek, ktorý zhoršil vstrebávanie živín, a k tomu rodinná záťaž.

A rovnako to platí aj o riešení. Keby ste si mali z celého článku odniesť jednu vec, nech je to toto — všetkých päť pilierov na seba tlačí naraz, v dobrom aj v zlom:

Ale presne v tom je aj tá dobrá správa. Keď je faktorov viac, znamená to, že máte viac miest, kde môžete zabrať. Nemusíte vyriešiť všetko naraz. Stačí začať tam, kde to ide najľahšie — a ostatné sa postupne pohne samo.

Ja spím, hýbem sa, alkohol nepijem, lieku na žalúdok som sa zbavil a na svet sa pozerám lepšie než pred desiatimi rokmi. Váhu a stravu mám stále pred sebou. A je to v poriadku — nikam sa neponáhľam.

A ak si z tohto článku niekto odnesie len jednu jedinú vec, nech je to táto: o duševnom zdraví sa dá hovoriť nahlas a nie je to hanba. V mojej rodine sa o tom nehovorilo — a stálo to troch ľudí. Preto o tom hovorím ja.