Keď sa povie dlhovekosť a zdravý životný štýl, mnohí si predstavia dokonalý režim bez jedinej chybičky. Moja realita je však iná. Cielene sa tejto téme venujem už vyše sedem rokov (ale v danej oblasti pracujem 28)– zlom prišiel v momente, keď sa mi narodil syn. Vtedy som si dal jasné ultimátum: Je treba niečo spraviť aby som videl synove promócie či jeho dieťa. Takže, buď schudnem, čo by bolo top, alebo vynechám alkohol. Odvtedy prešlo veľa času, a hoci sa mi v mnohých smeroch darí držať správny kurz, inde zvádzam neustály boj. Tu je môj úprimný pohľad na to, čo v mojom živote funguje, a kde, naopak, stále hľadám pevnú vôľu.
Alkohol nemá žiadny benefit (a preto dostal stopku)
Na začiatku sa mi podarilo schudnúť, ale ako to už býva, po čase sa kilá začali vracať. Urobil som teda radikálny rez a alkohol som zo svojho života takmer úplne vyškrtol. „Takmer úplne“ v mojom slovníku znamená pivo alebo pohár vína na letnej dovolenke, niečo malé na Silvestra a občas symbolický prípitok po divadelnej premiére. Dokopy trikrát do roka, a nikdy nie viac ako dva drinky.
Zistil som totiž zásadnú vec: alkohol mi neprináša absolútne žiadny benefit. Už dávno pred svadbou som mával strašné „opice“ aj po 4 pivách – večer fajn nálada, no na druhý deň mi bolo doslova na umretie. Navyše, už zhruba desaťročie bojujem s kvalitou spánku a zistil som, že alkohol tento problém len radikálne zhoršoval.
Chudnutie a stres: Môj najväčší kryptonit
Schudnúť dokážem. Môj najväčší problém je váhu si udržať. Veľmi rád jem a nedokážem sa vzdať sladkého. Toto je moja najväčšia slabina, ktorá sa naplno prejavuje najmä v strese. Keď sa blížia termíny premiér, finišujem scenár, čaká ma náročná porada alebo som na služobnej ceste, jednoducho sa opúšťam a zajedám to. Je to zlozvyk, o ktorom viem, a s blížiacou sa päťdesiatkou si uvedomujem, že ho budem musieť definitívne zlomiť.
Od tanca späť k činkám
Dlhé roky bol mojím hlavným pohybom tanec – pravidelné tréningy a vystúpenia. S pribúdajúcim vekom a rastúcou váhou som sa však v tanci prestal cítiť dobre. Zatiaľ čo mladší tanečníci sa zlepšovali, ja som stagnoval a ako režisérovi mi začalo vadiť, že na javisku kazím celkový dojem. Tanec som preto začal postupne opúšťať. V programoch tancujem stále menej a menej. Klamal by som ak by som povedal že mi to nechýba.
Pred rokom a pol som sa však vrátil k silovému tréningu. Pripomenulo mi to časy, keď som mal okolo dvadsaťpäť a do posilňovne som chodil naozaj poctivo. Dnes som tam tri až štyrikrát týždenne a toto je oblasť, v ktorej sa mi darí byť konzistentný. Aj preto, že to výborné funguje na spánok a proti stresu. Naozaj. Nič nefunguje tak dobre ako silový tréning. Zistil som, že pre mňa je kľúčové cvičiť s trénerom (ideálne s trénerkou). Tá moja nedávno odišla za svojím snom do zahraničia. Chvíľu som si nahováral, že to zvládnem aj sám a aspoň ušetrím, ale realita ma dobehla. Potrebujem nad sebou ten správny bič, resp. dozor. takže hľadanie novej trénerky je momentálne mojou prioritou.
Suplementácia, ktorej verím
V čom som absolútne disciplinovaný, je podpora tela zvnútra. Úplne pravidelne užívam overené doplnky, ktoré mi reálne pomáhajú udržať energiu a zdravie:
- Denná báza: Qi drink, Celitin, Vitamarin a Flavocel.
- Pravidelné kúry: Cyklujem Regalen, Lipidol a Cytosan.
Veľmi dôležitá vec: preventívne prehliadky. Mám absolvované všetky, a áno aj všetky očkovania – napriek pomerne hlučnej antivax scéne, nič (budú tvrdiť opak) z ich rétoriky, konšpirácii a príbehov sa nepotvrdilo, očkovanie je jeden z najväčších úspechov medicíny a ja mu verím. Nikomu však nezazlievam ak má z toho strach, antivax téma je na Slovensku naozaj hlučná a silná, a dokáže vyvolať taký strach, že pre zľaknutého človeka by to mohlo byť ozajstný problémom. Naša psyché vie byť voči telu naozaj silná.
Spánok o ôsmej večer: Výhra pre telo, rana pre spoločenský život
Kvalitný spánok je alfou a omegou dlhovekosti. Naučil som sa spať 7 až 8 hodín denne, čo je pre moje telo obrovská výhra. Žiaľ, mám to trochu posunuté – synovi prečítam kúsok rozprávky a idem spať aj ja, zaspávam už okolo 20:00. Biologicky mi to nesmierne vyhovuje. Skoro ráno mám najviac energie, najlepšie sa mi píše, pracuje aj cvičí. Cenou za tento luxus je však môj večerný spoločenský život, ktorý prakticky neexistuje. Na tomto balanse budem musieť ešte zapracovať. Zatiaľ netuším ako. Odborníci doporučujú 15 minotové opatrné posuny… u mňa zatiaľ bez výraznejšieho úspechu. Keď kvôli predstaveniam idem spať okolo 22 – 23 hodine, musím ďalší deň ísť spať v mojej zlatej hodinke…
Komunita a vzťahy
Kvalitné sociálne väzby sú pre dlhý život rovnako dôležité ako strava či pohyb. Tým, že robím divadlo, som neustále medzi ľuďmi. Čo je výborne. Moja srdcovka Dramaťák ma drží medzi mladými ľuďmi. Ale pri práci s mládežou ma delí generačná priepasť V Rebeloch a v Komore je to oveľa lepšie, sme tam ako jedna veľká rodina. Ale moja pozícia režiséra a nulový večerný život prináša isté špecifiká. No uzatváram to tak, že komunitný život mi nechýba len by som sa mal trochu viac snažiť prispôsobiť sa. Verím, že to pôjde ľahšie keď naše deti podrastú.
Najväčšou oporou mi je však to najužšie okolie. Som vďačný za to, že s manželkou si rozumiem ako s najlepšou kamarátkou a že mám v práci okolo seba skvelých kolegov. Je to ten najpevnejší základ, na ktorom sa dá budovať nielen dlhovekosť, ale najmä spokojný život.
Aby som to uzavrel, mám na sebe čo robiť, úplne najviac by bolo vzdať sa cukru a preladiť sa na spánok po 21. Ale výzvy sú na to aby sa prekonávali.
