Deväťdesiatročný muž vyjde na javisko a nasledujúce dve hodiny z neho takmer neodíde. Hrá na gitare, spieva, presúva sa po scéne na starých lyžiach a v jednej scéne vylezie po rebríku. Robí to zhruba pätnásťkrát do mesiaca.
Volá sa Zdeněk Svěrák, narodil sa 28. marca 1936 a hrá v Divadle Járy Cimrmana.
Lístok na to divadlo sa takmer nedá kúpiť. Vypredané má už asi tri desaťročia, ročne odohrá okolo dvestodvadsať predstavení a pri najžiadanejších hrách zmiznú vstupenky do štyroch minút od otvorenia predaja. Najdrahšie sedadlo pritom stojí 550 českých korún, lebo Svěrák zdražovanie odmieta.
Nie je tam sám a nie sú to mladíci
To divadlo uviedlo svoju prvú hru Akt 4. októbra 1967. V októbri 2026 to teda bude päťdesiatdeväť rokov a za ten čas má za sebou asi pätnásťtisíc predstavení. Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak napísali pätnásť hier a divadlo ich hrá dodnes. Novú už nepridali, po Smoljakovej smrti v roku 2010 sa rozhodli, že písať prestanú.
Zaujímavejšie než Svěrákov vek je vek celej partie. Priemerný vek súboru je sedemdesiat rokov a zakladajúci členovia sa blížia k deväťdesiatke. Miloň Čepelka, ktorý je v divadle od začiatku, sa narodil 23. septembra 1936, takže deväťdesiat mu bude o pár dní. Podľa vlastných slov hrá zhruba desaťkrát do mesiaca a v jednej hre sa strieda na javisku s vlastným synom. V rozhovore povedal vetu, ktorú by som si dal na dvere: na javisku vás prestane aj všetko bolieť, aspoň na tú chvíľu, potom sa to zase vráti.
Svěrák to komentuje striedmo. Vraj večer hrajú, ale cez deň už neskúšajú, lebo mozgy nie sú také pevné ako kedysi. Je to poctivá veta a stojí za viac než ktorýkoľvek povzbudivý citát o veku.
To divadlo nemá dotácie a žije z lístkov. Osemdesiatnici teda nehrajú preto, že by nemali čo robiť. Hrajú preto, že bez nich by sa nehralo.
Podobný príbeh má v Brne Bolek Polívka. Narodil sa 31. júla 1949, vlastné divadlo si založil v roku 1993 a vo februári 2026 mal premiéru novej inscenácie, v ktorej po prvý raz stojí na javisku so všetkými svojimi synmi.
Otázka, ktorá ma pri takých príbehoch zaujíma, znie však inak, než ako sa zvyčajne kladie. Nie či práca predlžuje život. Skôr či to, čo vidíme, je príčina alebo následok.
Čo sa dá zo zmyslu života zmerať
Psychológovia to nevolajú zmysel života, ale purpose in life, teda pocit, že môj život má smer a že to, čo robím, k niečomu vedie. Meria sa dotazníkom. Znie to mäkko, no dát je za tým prekvapivo veľa.
V roku 2026 vyšla zatiaľ najväčšia analýza tejto otázky. Spojila údaje z ôsmich dlhodobých štúdií s ďalšími sedemnástimi publikovanými súbormi. Dovedna 488 765 ľudí, 48 928 úmrtí, sledovanie až tridsaťdva rokov. Ľudia s vyšším skóre mali približne o tridsať percent nižšie riziko skoršieho úmrtia. Súvislosť platila naprieč vekom aj krajinami a nezmizla ani po zohľadnení správania, zdravotného stavu a psychického rozpoloženia.
Podobným smerom ukazujú aj staršie práce. Japonská štúdia Ohsaki sledovala 43 391 ľudí sedem rokov a pýtala sa na ikigai, teda na to, či má život pre daného človeka cenu. Kto odpovedal, že nie, mal úmrtnosť o polovicu vyššiu. Americká štúdia MIDUS sledovala 6 163 ľudí štrnásť rokov a vyšlo jej to isté, pričom ochranná súvislosť platila rovnako u mladších, u ľudí v strednom veku aj u starších.
Sú to pozorovacie štúdie, nie pokusy
Nikto neurčil žrebom, kto bude mať v živote zmysel a kto nie. Vedci len sledovali ľudí, ktorí sa už líšili. Preto sa z týchto čísel dá povedať, že zmysel a dlhší život idú spolu, ale nedá sa z nich povedať, že jedno spôsobuje druhé.
Opačné vysvetlenie je pritom celkom prirodzené. Kto je chorý, unavený alebo v depresii, ten sa v dotazníku ťažko prihlási k tomu, že má život pevný smer. Autori najväčšej analýzy to píšu otvorene a varujú pred skokom od vety „zmysel súvisí s dlhším životom“ k vete „pridajte si zmysel a pridáte si roky“.
Mozog, ktorý má čo robiť
Zaujímavejšie než samotná úmrtnosť je to, čo sa deje s hlavou.
V americkom projekte Rush Memory and Aging Project sledovali 951 starších ľudí bez demencie priemerne štyri roky. Tí s vysokým skóre zmyslu života mali riziko Alzheimerovej choroby zhruba o polovicu nižšie než tí s nízkym. Rovnaká skupina o dva roky neskôr pridala nález, ktorý je ešte pozoruhodnejší. Pri 246 ľuďoch, ktorých mozgy sa po smrti vyšetrili, sa ukázalo, že pri rovnakom rozsahu alzheimerovských zmien fungovali za života lepšie tí, ktorí mali vyššie skóre zmyslu.
To je presne to, čomu sa hovorí kognitívna rezerva. Nález v mozgu je rovnaký, prejav navonok nie.
Do rovnakého obrazu zapadá aj veľká práca z britského BMJ z roku 2021, ktorá spojila viacero populačných súborov. Ľudia, ktorých práca ich duševne skutočne zamestnávala, mali riziko demencie asi o pätinu nižšie než tí, ktorých nie. Autori k tomu našli aj tri bielkoviny v krvi, ktoré s tým súvisia, čo naznačuje, že tam nejde len o dotazník.
A francúzska analýza 429 803 živnostníkov ukázala, že s každým rokom neskoršieho odchodu do dôchodku bolo riziko demencie o 3,2 percenta nižšie. Aj tu ide o pozorovanie, nie o pokus, a aj tu platí, že zdravší človek zvyčajne pracuje dlhšie.
Dôchodok nie je nepriateľ
Tu treba jednu vec povedať naplocho, lebo inak by z článku vznikla nepravda.
Ekonómovia Rohwedder a Willis ukázali už v roku 2010 na porovnaní krajín s rôznym vekom odchodu do dôchodku, že skorší odchod ide ruka v ruke s horším výkonom v pamäťových testoch u ľudí krátko po šesťdesiatke. Napriek tomu z toho nevyplýva, že odísť z práce je chyba. Prehľady, ktoré zbierajú výsledky mnohých štúdií naraz, sú v tomto zmiešané. Niektorým ľuďom sa po odchode do dôchodku zlepší spánok, ubudne stresu a pribudne pohybu.
Rozdiel nerobí to, či máte zamestnanie. Rozdiel robí to, čo príde na jeho miesto. Práca totiž zvyčajne prináša štyri veci naraz: dôvod ráno vstať, ľudí, úlohu, ktorá je ťažšia než to, čo už viete, a niekoho, kto na výsledok čaká. Kto tieto veci po odchode do dôchodku nájde inde, o nič neprišiel. Kto ich stratí naraz a nič nepríde namiesto nich, ten stráca oveľa viac než plat.
Nejde o prácu, ide o nárok
Vo všetkých tých štúdiách sa opakuje jedna vec. Chráni to, čo od človeka niečo žiada. Nie to, čo ho baví.
Rozdiel je zásadný. Televízia baví a nežiada nič. Zbor, ochotnícke divadlo, vnuk, ktorého treba doučiť matematiku, záhrada, o ktorú sa niekto stará, alebo kronika obce, ktorú nikto iný nedopíše, žiadajú termín, pozornosť a niekoho na druhej strane.
Zmysel je preto na portáli jedným z pilierov dlhovekosti, rovnocenne s pohybom, stravou, spánkom a vzťahmi. Nie je to bonus na konci zoznamu.
A na Slovensku?
Nemusíme chodiť do Prahy ani do Brna.
Emília Vášáryová je členkou činohry Slovenského národného divadla od augusta 1964. Narodila sa v máji 1942, takže má osemdesiatštyri rokov, a v zozname jej úloh na stránke divadla figurujú inscenácie až po sezónu 2026/2027. Šesťdesiatdva rokov v jednom súbore je číslo, ktoré si zaslúži chvíľu ticha.
Pavol Hammel, narodený v decembri 1948, vydal album Kam a za čím a v roku 2026 s ním prešiel Slovensko. Bratislavský koncert vypredal natoľko, že musel pridať ďalší termín.
Peter Lipa, narodený v máji 1943, má na november 2026 rozpísaný rad koncertov. Jeden z nich sa volá Peter Lipa spieva Lasicu.
Tí, čo tu už nie sú
Ten názov koncertu je dobré miesto na to, aby sme sa zastavili, lebo Slovensko malo takých ľudí veľa a väčšina z nich už tu nie je.
Marína Kráľovičová nastúpila do Slovenského národného divadla 1. januára 1948 a zostala tam sedemdesiatštyri rokov. Zomrela 6. decembra 2022 vo veku deväťdesiatpäť rokov a za sebou mala vyše štyristopäťdesiat divadelných, filmových a televíznych postáv. Sedemdesiatštyri rokov v jednom divadle je číslo, ktoré sa ťažko dá čímkoľvek prekonať.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924, na javisku Slovenského národného divadla stál od roku 1944 a stvárnil viac než štyristo postáv. Pred kamerou stál ešte v roku 2008, teda vo veku osemdesiatštyri rokov. Zomrel v roku 2015.
A Milan Lasica zomrel 18. júla 2021 vo veku osemdesiatjeden rokov v bratislavskom Štúdiu L+S, kde práve vystupoval. Odpadol po jednej z piesní pri záverečnej poklone.
Nie je to návod a nikto by taký koniec nemal nikomu priať ako cieľ. Je to len obraz človeka, ktorý mal do posledného večera dôvod prísť do divadla. A dnes jeho piesne spieva osemdesiattriročný kolega, ktorý má vypredané sály.
Lenže nie každý robí to, čo miluje
Tu sa dá celý článok ľahko zhodiť jednou vetou. Herec, spevák a muzikant sú výnimky. Väčšina ľudí strávila život v práci, ktorú si nevybrala z lásky, ale preto, že bola. Sústruh, pás, kancelária, pole. Povedať takému človeku, aby robil to, čo miluje, môže znieť skoro ako posmech.
Dobrá správa je, že tie štúdie lásku k práci vôbec nemerali. Merali smer a nárok. A to sa dá nájsť aj po šesťdesiatke, dokonca aj vtedy, keď ste to celý život nemali.
Ukázal to pokus, ktorý stojí za zmienku, lebo je to naozaj pokus, nie pozorovanie. V americkom projekte Synapse rozdelili starších ľudí žrebom do niekoľkých skupín. Jedny sa tri mesiace, zhruba pätnásť hodín týždenne, učili niečo náročné a úplne nové, konkrétne šitie prešívaných diek alebo digitálnu fotografiu. Iné sa len stretávali alebo robili príjemné veci bez učenia. Epizodická pamäť sa zlepšila v tých skupinách, ktoré sa niečo ťažké učili. V tých druhých takmer nie.
Toto je podľa mňa najdôležitejšia veta celého článku. Nemusíte nájsť lásku svojho života. Musíte nájsť niečo, v čom ste zatiaľ nemotorní.
Zvedavosť je metóda, nie povaha
Skúšajte veci, o ktorých neviete, či vás budú baviť. Väčšina z nich nezaberie a je to normálne. Nehľadá sa poslanie, hľadá sa jedna vec, pri ktorej vám ujde hodina.
Dajte tomu viac než jeden pokus. Nová vec je prvé týždne nepríjemná presne preto, že je nová, a práve tá nepríjemnosť je tá účinná časť.
Ak neviete, kde začať, začnite tým, čo ste ako dieťa robili radi a v dospelosti na to nebol čas. Prekvapivo často to funguje.
Snaha sa tu počíta viac než výsledok. Nikto nečaká, že v sedemdesiatke vyhráte súťaž. Ide o to, aby ste na niečom pracovali.
Telo, ktoré to unesie
Vráťme sa k tomu rebríku z prvého odseku, lebo bez neho je celý článok neúplný.
Aby človek v deväťdesiatke pätnásťkrát do mesiaca vyšiel na javisko, nestačí mu chuť. Potrebuje nohy, ktoré ho vynesú, rovnováhu, ktorá ho udrží, a hlas, ktorý vydrží dve hodiny. Psychológia fyziku nenahradí. Zmysel života nikdy neprebije to, čo robí sval, spánok a tanier, iba sa k tomu pripočíta.
Dobrá správa je, že sila sa dá budovať aj veľmi neskoro. Čo sa v ktorom veku dá získať späť, rozoberá text Sila sa stráca rýchlejšie než sval. Prečo sa dôvod, pre ktorý sa hýbeme, mení každú dekádu, píšeme v článku Pohyb sa nemení, mení sa dôvod. Ak hľadáte konkrétny plán vrátane slovníka cvikov pre človeka, ktorý v posilňovni nikdy nebol, je vo Fit pláne.
Zmysel života sa kupuje ťažko, ryby sa kupujú ľahko
Zmysel si v obchode neobjednáte. Mozog však áno, a je to prekvapivo lacné. Dajte si na tanier veľa zeleniny, brokolice koľko vládzete, a trikrát do týždňa rybu. Kto to naozaj robí, doplnky výživy k tomu potrebovať nebude. Čo ďalšie na ten tanier patrí, máme rozpísané v prehľade Potraviny, ktoré predlžujú život.
Lenže väčšina z nás ryby trikrát do týždňa nejedáva. A práve tam má rybí olej svoje miesto, lebo tuk z rýb je jediná vec, ktorá má k mozgu doložené tvrdenie schválené v Európskej únii. Znie tak, že DHA prispieva k udržaniu normálnej funkcie mozgu, a platí pri dennom príjme 250 mg.
Z ponuky Energy ho obsahuje Vitamarin, olej z ančovičiek doplnený o jód a vitamíny A a D. Koľko DHA pripadá na jednu kapsulu, nájdete na etikete, a podľa toho si nastavte dávkovanie. Ak sa k rybám nedostávate, dosť vám pomôže.
Ak užívate lieky na riedenie krvi, poraďte sa pred nasadením omega-3 s lekárom. Otázky k zloženiu vám zodpovie farmaceutka@energy.sk.
Portál prevádzkuje Energy, takže odkazy na prípravky sú aj obchodným záujmom. Ako s doplnkami narábame a prečo ich nedávame všade, píšeme v texte Doplnky s rozumom.
Čo si z toho odniesť
Ak by som mal z celej tej hromady čísel vybrať to, čo sa dá použiť, vyzeralo by to takto.
| Čo veda ukazuje | Ako to použiť |
|---|---|
| Chráni činnosť, ktorá niečo žiada | Vyberte si vec, ktorá má termín a publikum. Skúška, tréning, kronika, kurz, vnuk s úlohami. |
| Chráni to, čo je ťažšie než rutina | V pokuse pomohlo pamäti len učenie sa náročnej novej zručnosti. Príjemné stretávanie bez učenia takmer nie. |
| Nemusí to byť láska na prvý pohľad | Hľadajte metódou pokusu. Väčšina vecí nezaberie a to je v poriadku, stačí jedna. |
| Prechod je rizikovejší než samotný dôchodok | Nové zapojenie si hľadajte skôr, než odídete z práce, nie rok po tom. |
| Ľudia sú súčasťou dávky | Činnosť, pri ktorej ste s niekým, prináša viac než tá istá činnosť osamote. Prečo, rozoberáme v texte Predlžuje si žena život klebetením? |
| Telo nesie hlavu | Bez sily a rovnováhy sa žiadny plán nedá odohrať. Silový tréning dvakrát do týždňa je základ. |
A ešte jedna vec, ktorá v tabuľke nie je. Nič z toho nemusí byť veľké. Cimrmani nezačínali ako inštitúcia, začínali ako partia, ktorá si vymyslela neexistujúceho génia. Že z toho bude päťdesiatdeväť rokov, vtedy nevedel nikto.
Na záver
Robím divadlo, takže o termínoch premiér a o tom, čo urobia s človekom, viem svoje. Skúška je otrava, kým sa nezačne. Potom je to hodina, počas ktorej nikto nemyslí na to, koľko má rokov.
Ľudia z tohto článku nemajú spoločný recept na zdravie. Majú spoločné to, že ich niekto čaká. Divák, kapela, súbor, čitateľ. To je celé tajomstvo a nedá sa objednať.
A ak práve teraz nemáte nič také, nie je to prehra. Je to úloha. Hľadať, skúšať, pýtať sa, byť zvedavý. Väčšina pokusov nevyjde a stačí jeden, ktorý vyjde.
Ak vás napadlo, že vo vašom okolí je taký človek, povedzte mu to. A ak vás napadlo, že by ste ním mohli byť vy, tak to je ešte lepšia správa. Kde v tom všetkom stojíte, si viete pozrieť v prehľade vaše čísla, a čo sa oplatí riešiť v ktorej dekáde, nájdete v radách podľa veku.
Zdroje
- Sutin AR, Zavala D, Milad E, a kol. Purpose in life and mortality: a meta-analysis of the published literature and individual-participant data of 488,765 participants followed for up to 32 years. Psychological Medicine. 2026;56. DOI: 10.1017/S0033291726104863
- Hill PL, Turiano NA. Purpose in life as a predictor of mortality across adulthood. Psychological Science. 2014;25(7):1482–1486. DOI: 10.1177/0956797614531799
- Alimujiang A, Wiensch A, Boss J, a kol. Association between life purpose and mortality among US adults older than 50 years. JAMA Network Open. 2019;2(5):e194270. DOI: 10.1001/jamanetworkopen.2019.4270
- Sone T, Nakaya N, Ohmori K, a kol. Sense of life worth living (ikigai) and mortality in Japan: Ohsaki Study. Psychosomatic Medicine. 2008;70(6):709–715. DOI: 10.1097/PSY.0b013e31817e7e64
- Cohen R, Bavishi C, Rozanski A. Purpose in life and its relationship to all-cause mortality and cardiovascular events: a meta-analysis. Psychosomatic Medicine. 2016;78(2):122–133. DOI: 10.1097/PSY.0000000000000274
- Boyle PA, Buchman AS, Barnes LL, Bennett DA. Effect of a purpose in life on risk of incident Alzheimer disease and mild cognitive impairment in community-dwelling older persons. Archives of General Psychiatry. 2010;67(3):304–310. DOI: 10.1001/archgenpsychiatry.2009.208
- Boyle PA, Buchman AS, Wilson RS, Yu L, Schneider JA, Bennett DA. Effect of purpose in life on the relation between Alzheimer disease pathologic changes on cognitive function in advanced age. Archives of General Psychiatry. 2012;69(5):499–505. DOI: 10.1001/archgenpsychiatry.2011.1487
- Kivimäki M, Walker KA, Pentti J, a kol. Cognitive stimulation in the workplace, plasma proteins, and risk of dementia: three analyses of population cohort studies. BMJ. 2021;374:n1804. DOI: 10.1136/bmj.n1804
- Dufouil C, Pereira E, Chêne G, a kol. Older age at retirement is associated with decreased risk of dementia. European Journal of Epidemiology. 2014;29(5):353–361. DOI: 10.1007/s10654-014-9906-3
- Rohwedder S, Willis RJ. Mental retirement. Journal of Economic Perspectives. 2010;24(1):119–138. DOI: 10.1257/jep.24.1.119
- Park DC, Lodi-Smith J, Drew L, a kol. The impact of sustained engagement on cognitive function in older adults: the Synapse Project. Psychological Science. 2014;25(1):103–112. DOI: 10.1177/0956797613499592
- Nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012, ktorým sa ustanovuje zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách. eur-lex.europa.eu
- Životabudič Zdeněk Svěrák slaví 90. Hospodářské noviny, 20. 3. 2026. hn.cz
- Divadlo Járy Cimrmana stále uvádí všech 15 her Svěráka a Smoljaka. České noviny, 2. 10. 2022. ceskenoviny.cz
- Tři dekády vyprodáno. Zdeněk Svěrák přesto drží ceny lístků na Cimrmany nízko. Forbes, 12. 6. 2026. forbes.cz
- Na jevišti vás přestane i všecko bolet, říká rodák z Pohoří Miloň Čepelka. Rychnovský deník, 30. 10. 2023. rychnovsky.denik.cz
- Divadelní bomba roku 2026: Polívka dobývá Prahu. Blesk, 11. 2. 2026. blesk.cz
- Emília Vášáryová, profil a zoznam inscenácií. Slovenské národné divadlo. snd.sk
- Pavol Hammel vie Kam a za čím. Bratislavský koncert vypredal, pridáva ďalší termín. Pravda, 30. 10. 2025. pravda.sk
- Peter Lipa, prehľad koncertov. livemusic.sk. livemusic.sk
- Zomrela herečka Marína Kráľovičová, v divadle hrala 74 rokov. Pravda, 6. 12. 2022. pravda.sk
- Vo veku 91 rokov zomrel herec Ladislav Chudík. TASR, teraz.sk, 29. 6. 2015. teraz.sk
- Zomrel Milan Lasica. Na doskách divadla. Mal 81 rokov. Košice Online, 19. 7. 2021. kosiceonline.sk
Čítanie je polovica. Druhá je zistiť, čo z toho platí pre vás.
Kalkulačka dlhovekosti prejde päť pilierov naraz a za dve minúty ukáže, ktorá oblasť vás brzdí najviac. Zadarmo, bez registrácie a nič sa neodosiela.
Spustiť kalkulačkuKlubové ceny na celé portfólio, magazín VITAE desaťkrát ročne a bezplatné poradenstvo terapeutov. Nezaväzuje vás k odberu ani k nákupu.
Obsah portálu má informačný a vzdelávací charakter a nenahrádza odbornú lekársku starostlivosť. Doplnky stravy nie sú liekmi a neslúžia na liečbu ani prevenciu ochorení. Prevádzkovateľ portálu, spoločnosť Energy spol. s r. o., predáva doplnky stravy — považujem za správne uviesť to pri každom článku. Otvorene o tom píšem v texte Čo od doplnkov naozaj čakať.
