Keď 14. apríla 2023 zostúpili do jaskyne v Granade dvaja speleológovia a psychologička, aby priviedli Beatriz Flamini späť na povrch, zastihli ju spiacu. Nie vyčerpanú, nie plačúcu, nie na pokraji zrútenia. Spiacu. Pokojne. Ako keby nič.
Keď ju zobudili, jej prvá reakcia bola zmätok — nie z toho, kde sa nachádza, ale z toho, prečo tak skoro. Myslela si totiž, že je tam sotva 160 až 170 dní. V skutočnosti práve dokončila 500-dňovú izoláciu 70 metrov pod zemou.
Toto je príbeh o tom, čo sa stane s ľudským mozgom, telom a vnímaním reality, keď ho odstrihneš od slnka, ľudí a hodín. A prečo je to mimoriadne dôležité aj pre teba — ak chceš žiť dlho a dobre.
Kto je Beatriz Flaminiová a prečo to urobila?
Beatriz Flaminiová je španielska horolezkyňa, jaskyniarka a extrémna športovkyňa. Keď 20. novembra 2021 zostúpila do jaskyne Los Gauchos neďaleko Motril v provincii Granada, mala 48 rokov. Vonku zúrila pandémia covidu, kráľovná Alžbeta II. ešte žila a Rusko sa iba chystalo na inváziu Ukrajiny.
Ona o tom všetkom nevedela nič — a ani vedieť nechcela.
Projekt dostal názov Timecave (Časová jaskyňa) a zastrešili ho vedci z Univerzity v Granade, Almerii, Murcii a spánkovej kliniky v Madride. Cieľ? Pochopiť, čo sa deje s mozgom a telom v absolútnej izolácii bez slnečného svetla, sociálneho kontaktu a akéhokoľvek zmyslu pre čas.
Beatriz tímu jasne povedala: kontaktujte ma len v núdzovom prípade. A čo ak zomrie niekto z rodiny? „Žiadny kontakt znamená žiadny kontakt za akýchkoľvek okolností.“
Podmienky: 70 metrov pod zemou, sama, 500 dní
Jaskyňa: hĺbka 70 metrov (asi ako 7-poschodová budova), strop vysoký 12 metrov. Teplota okolo 10°C. Bez prirodzeného svetla. Bez hodín. Bez telefónu. Bez internetu.
Čo mala k dispozícii:
- Laptop — len na odosielanie správ von, žiadne prijímanie
- Dve GoPro kamery — na dokumentáciu
- Základné vybavenie na spánok, hygienu a cvičenie
- Jedlo a vodu — doručované tímom bez priameho kontaktu
- Nite, farby, knihy — 60 románov prečítala za ten čas
- Tlačidlo tiesňového volania — nikdy ho nestlačila
Tím vedcov ju monitoroval cez kamery, no nikdy priamo nekomunikoval. Pripravený bol aj plán rýchlej evakuácie.
Čo sa dialo s jej mozgom — vedecky aj ľudsky
1. Stratila pojem o čase po 65 dňoch
Prvých zhruba 65 dní si ešte nejako počítala dni. Potom to vzdala. Mozog jednoducho nemá čo uchopiť — bez východu slnka, bez tmy, bez sociálnych signálov ako obed alebo večera.
Výsledok? Keď ju prišli vyzdvihnúť po 500 dňoch, odhadovala, že tam bola 160 až 170 dní. Takmer o 340 dní sa mýlila.
„Nie je to tak, že čas plynie rýchlejšie alebo pomalšie. Jednoducho neplynie. Pretože je vždy štyri ráno.“ — Beatriz Flamini
2. Cirkadiánny rytmus: hodiny v mozgu prestali tikať
Cirkadiánny rytmus je 24-hodinový biologický cyklus, ktorý riadi spánok, chuť do jedla, telesnú teplotu, produkciu hormónov — prakticky všetko. Riadi ho tzv. suprachiasmatické jadro v hypotalame, ktoré reaguje primárne na svetlo.
Bez svetla a sociálnych signálov sa tento rytmus uvoľní. Vedci zaznamenali, že Flaminiovej spánkové cykly sa výrazne predĺžili a stali sa nepravidelnejšími. Jej „deň“ mohol trvať 30 aj 50 hodín — a ona to vôbec nevnímala.
Toto je mimoriadne cenné pre vedu o spánku a starnutí: ukazuje, ako veľmi závisí naša biologická hodina od vonkajšieho prostredia. A naopak — aká krehká je, keď o toto prostredie prídeme.
3. Sluchové halucinácie: mozog si vymýšľa, keď nemá čo spracovávať
Asi najdramatickejší vedľajší efekt. Po čase začala počuť zvuky, ktoré neexistovali.
Psychológovia to vysvetľujú takto: mozog je zvyknutý neustále spracovávať podnety zvonku. Keď ich nemá, začne generovať vlastné. Vnútorné myšlienky a pocity začne nesprávne vyhodnocovať ako vonkajšie javy. Ľudia v úplnej izolácii môžu mať pocit, že v miestnosti je niekto iný, počuť hlasy alebo zvuky, ktoré neexistujú.
Beatriz to okomentovala sucho a s humorom: „Ste potichu a mozog si vymýšľa.“
V septembri 2022 — teda asi po 300 dňoch — zažila intenzívny diskomfort, ktorý pripisovala „nepočuteľným zvukovým vlnám“ z núdzového komunikačného zariadenia. Presťahovala svoj stan ku vchodu do jaskyne a na krátku chvíľu sa stretla s jedným členom tímu. Táto epizóda ju paradoxne diskvalifikovala z rekordnej kategórie — no experiment napriek tomu pokračoval.
4. Čo robila 500 dní?
Čítala (60 románov), kreslila, plietla čiapky, cvičila a nakrúcala sa na GoPro. Žiadna nuda, žiadna kríza, žiadne stlačenie panického tlačidla. Po celý čas — podľa vlastných slov — ani raz nepomyslela na to, že by to vzdala.
Rekord — a jeho zákerný detail
Flaminiová prekonala dovtedajší svetový rekord Talianky Christine Lanzioniovej, ktorá v roku 2007 strávila v jaskyni 269 dní. Technicky však — kvôli spomínanej epizóde pri vchode po 300 dňoch — rekord nebol uznaný v pôvodnej kategórii. Trochu kruté, keď si pomyslíte, že väčšina ľudí nevydrží ani 300 minút bez smartfónu.
Čo z toho plynie pre dlhovekosť?
Toto nie je len zaujímavý príbeh o odvážnej žene. Je to vedecký poklad pre každého, kto sa zaujíma o zdravé starnutie.
Cirkadiánny rytmus je základ dlhovekosti. Výskumy opakovane ukazujú, že ľudia s pravidelným spánkovým cyklom žijú dlhšie, majú nižšie riziko srdcovocievnych chorôb, demenzie a rakoviny. Flaminiovej experiment pomohol vedcom pochopiť, aké zraniteľné tieto rytmy sú — a čo ich ničí (nepravidelný spánok, modré svetlo večer, nočné smeny).
Sociálna izolácia urýchľuje starnutie mozgu. Dlhotrvajúca samota zvyšuje zápal v tele, oslabuje imunitný systém a zrýchľuje kognitívny úpadok — čo sú presne procesy, ktoré skracujú život.
Mozog potrebuje podnety. Halucinácie, ktoré Flamini zažila, sú extrémnym príkladom toho, čo sa deje, keď mozog nedostáva dostatok stimulácie. Mentálna aktivita, sociálne interakcie a nové zážitky nie sú luxus — sú nevyhnutnosť pre zdravý mozog vo vyššom veku.
Ako to celé skončilo
- apríla 2023 vystúpila Beatriz Flamini na povrch v tmavých okuliaroch — svetlo ju bolelo po 500 dňoch v tme. Usmievala sa. Pred novinármi sa ospravedlnila, že rok a pol s nikým nerozprávala, a poprosila o čas na sprchu.
Potom sa spýtala: „Kto platí pivo?“
Jej prvé prianie? Vyprážané vajíčka s hranolčekmi. A sprcha. V tomto poradí.
Na otázku, či by to zopakovala, odpovedala bez zaváhania: mohla by zostať ďalších 500 dní. A verím jej.
3 veci, ktoré si z toho odniesť pre seba
- Chráň svoj cirkadiánny rytmus — choď spať a vstávaj v rovnaký čas. Každý deň. Aj cez víkend. Je to jeden z najsilnejších nástrojov dlhovekosti.
- Nepodceňuj sociálny kontakt — nie je to slabosť, je to biologická potreba. Ľudia s kvalitným sociálnym životom žijú preukázateľne dlhšie.
- Daj mozgu podnety — čítaj, uč sa nové veci, buď zvedavý. Mozog, ktorý nemá čo robiť, si začne vymýšľať. A nie vždy príjemné veci.
zdroj fotografie: https://english.aawsat.com/home/article/4273216/spanish-extreme-athlete-emerges-daylight-after-500-days-living-cave
