Štatistický úrad SR zverejnil údaje ku koncu roka 2025 a je to najvyššie číslo v histórii samostatného Slovenska: 1 545 ľudí vo veku sto a viac rokov. Pre porovnanie — v roku 2006 ich bolo 609, v roku 2016 už 892. Za devätnásť rokov teda nárast na dva a pol násobok.

Ten posledný riadok je pozoruhodný. Prekročiť stodesiatku sa podarí zhruba jednému z tisíc storočných — na svete je v každom okamihu len niekoľko stoviek overených ľudí v tomto veku. Slovensko ich podľa registra eviduje šesť.

Kde ich žije najviac

Bratislavský kraj vedie s veľkým náskokom, hoci nie je najľudnatejším krajom Slovenska. Trnavský kraj má storočných sedemkrát menej ako Bratislavský. To je rozdiel, ktorý samotnou veľkosťou krajov vysvetliť nedokážem — a nechám ho ako otvorenú otázku.

A teraz to číslo, ktoré nesedí

Z 1 545 storočných je 861 žien (56 %) a 684 mužov (44 %). Znie to ako nezaujímavý detail. V skutočnosti je to najzvláštnejší údaj v celej tabuľke.

Slovenský register hlási 1,26 ženy na jedného muža. A medzi šiestimi ľuďmi nad 110 rokov sú traja muži a tri ženy — dokonalá rovnováha tam, kde by podľa všetkého, čo o extrémnej dlhovekosti vieme, mal byť pomer zhruba deväť ku jednej v prospech žien.

To nie je biológia. To je papierovačka.

Prečo sú dáta o storočných najhoršie dáta v demografii

Nie je to slovenské špecifikum. Austrálsky demograf Saul Justin Newman z University College London dostal v roku 2024 Ig Nobelovu cenu presne za to, že systematicky preveril záznamy o najstarších ľuďoch sveta. Zistenia sú nepríjemné:

• Okinawa, 2010. Japonská vláda pri kontrole zistila, že 82 % ľudí evidovaných ako storočných bolo v skutočnosti mŕtvych.
• Grécko. Podľa Newmanovej analýzy bolo najmenej 72 % storočných mŕtvych, nezvestných alebo išlo o podvod. Grécky minister sám priznal vyše 9 000 „storočných“, ktorí poberali dôchodok po smrti.
• Taliansko, 1997. Pri revízii sa našlo 30 000 mŕtvych poberateľov dôchodku.
• Ľudia nad 110 rokov v USA. Z viac než päťsto evidovaných malo rodný list len sedem.

Newmanove závery o Modrých zónach sú medzi vedcami sporné — písal som o tom podrobne v článku Modré zóny: najprv vyvrátené, teraz vedecky potvrdené a moje stanovisko je tam vyvážené. Ale to, na čom sa zhodnú aj jeho kritici, je toto: registre obyvateľstva sú pri najvyšších vekoch najmenej spoľahlivým typom údajov, aký demografia má. Nie preto, že by niekto klamal — ale preto, že sa neohlásia úmrtia v zahraničí, nezruší sa trvalý pobyt, nezosúladia sa dva systémy.

Na presnom čísle vám aj tak nezáleží

A tu je pointa, kvôli ktorej to celé píšem. Či je storočných 1 545 alebo 1 100, na váš život to nemá vplyv. Ovplyvňuje ho úplne iné číslo.

Slovák sa podľa Eurostatu dožíva 78,6 roka. Priemer Európskej únie je 81,7. Rakúšan, ktorý býva hodinu cesty od Bratislavy, 82,3. Čech 80,3. Tie tri a pol roka rozdielu voči Rakúsku nie sú o génoch a nie sú o storočných.

Správa Európskej komisie Stav zdravia na Slovensku to rozpisuje nemilosrdne: kardiovaskulárne ochorenia a rakovina tvoria u nás takmer dve tretiny všetkých úmrtí, viac než štvrtina úmrtí súvisí s rizikovým správaním a na prevenciu ide len okolo troch percent výdavkov na zdravotníctvo.

Preložené do reči, ktorej rozumieme obaja: na to, čo štát nerobí, si musíte spraviť systém sami. Čo je, mimochodom, presne to, o čom je celý tento portál.

Čo o storočných naozaj vieme

Toto je časť, ktorá ma na celej téme baví najviac. Tím Thomasa Perlsa z Bostonu preskúmal 424 storočných a rozdelil ich do troch typov podľa toho, kedy sa u nich prvýkrát objavila choroba spojená s vekom:

• Preživší (survivors) — ochoreli pred osemdesiatkou a prežili to. 43 % žien, 24 % mužov.
• Odkladači (delayers) — prvá choroba prišla až po osemdesiatke. 42 % žien, 44 % mužov.
• Únikári (escapers) — stovky sa dožili bez bežných chorôb staroby. 15 % žien, 32 % mužov.

A teraz to najdôležitejšie číslo z celej štúdie: keď sa vedci pozreli iba na tri najsmrteľnejšie diagnózy — srdcové ochorenie, mozgovú príhodu a rakovinu — zistili, že 87 % mužov a 83 % žien medzi storočnými sa im buď úplne vyhlo, alebo ich odsunulo za osemdesiatku.

Storoční teda nie sú ľudia, ktorí by starli pomalšie. Sú to ľudia, ktorí odložili choroby, na ktoré väčšina ostatných zomiera — v priemere o pätnásť až dvadsať rokov. Nezískali extra roky na konci. Získali ich tým, že si nepokazili tie uprostred.

Čo z toho robím ja a čo môžete vy

Ak je celý rozdiel medzi storočným a nestoročným v odklade srdcovocievneho ochorenia a rakoviny, potom sa dlhovekosť nerobí exotikou. Robí sa štyrmi nudnými vecami:

• Kardiorespiračná zdatnosť. Zo všetkých meraných parametrov má najsilnejší vzťah k dĺžke života. Nie je to názor, je to opakovane potvrdené — rozpísal som to v článku Kardiorespiračná zdatnosť: najsilnejší liek na dlhovekosť.
• Svalová hmota a sila. O tom, či v deväťdesiatke vstanete zo stoličky sami, sa rozhoduje v päťdesiatke — pozri Svaly hovoria s mozgom a praktický Desaťboj storočných podľa Dr. Attiu, kde je desať konkrétnych úloh, ktoré by ste mali zvládať aj o tridsať rokov.
• Skríningy načas. Kolonoskopia, mamografia, urológia. Presné veky a intervaly má Protokol dlhovekosti v sekcii „raz za rok“.
• Ľudia okolo vás. Nie je to mäkká téma. Starí rodičia, ktorí sa pravidelne starajú o vnúčatá, majú výrazne nižšie riziko úmrtia — čísla sú v článku Deti predlžujú životy starým rodičom.

Ak chcete vedieť, kde stojíte vy, začnite tam, kde je to najrýchlejšie: kalkulačka dlhovekosti alebo test Aká je šanca, že sa dožijem 80 roku. Obidve sú zadarmo a bez registrácie.

Zdroje a poznámka k údajom

1. Štatistický úrad SR — počty obyvateľov vo veku 100+ ku koncu roka 2025, podľa krajov, pohlavia a vekových skupín (publikované august 2026).
2. U.S. Census Bureau: 2010 Census Shows More Than 80 Percent of Centenarians are Women, 2012.
3. Office for National Statistics (UK): Estimates of the very old, including centenarians, 2002 to 2017.
4. LongeviQuest — Supercentenarian FAQ: podiel žien medzi overenými ľuďmi nad 110 rokov, podiel storočných, ktorí sa dožijú 110.
5. Saul Justin Newman: The data on extreme human ageing is rotten from the inside out, The Conversation, 2024. Ig Nobelova cena za demografiu 2024, University College London.
6. Evert J., Lawler E., Bogan H., Perls T.: Morbidity Profiles of Centenarians: Survivors, Delayers, and Escapers. The Journals of Gerontology: Series A, 2003; 58(3): M232–M237.
7. Eurostat — stredná dĺžka života pri narodení, predbežné údaje za rok 2024.
8. Európska komisia / OECD: Stav zdravia v EÚ — Slovensko, zdravotný profil krajiny 2025.

Tento článok má informačný charakter a nenahrádza vyšetrenie ani odbornú konzultáciu. Prípravky Energy sú doplnky stravy, nie lieky. Pri chronickej liečbe a pri užívaní liekov konzultujte akékoľvek doplnky s lekárom alebo lekárnikom.
Autor je riaditeľom spoločnosti Energy spol. s r. o. a prípravky, ktoré spomína, predáva. Považujem za správne to napísať priamo tu, nie drobným písmom na konci.