Žijú ľudia, ktorí chodia do kostola, naozaj dlhšie? (A čo nám o tom hovorí veda)

Predstavte si, že prídete do ambulancie a lekár vám vypíše recept s pomerne nezvyčajným dávkovaním: užívať prísne aspoň raz týždenne. Vedľajšie účinky? Výrazne nižšie riziko depresie, viac pocitov šťastia a teoretická šanca, že tu na svete pobudnete o pekných sedem rokov dlhšie. Nejde o žiadnu zázračnú tabletku ani o revolučný anti-aging doplnok z laboratória. Reč je o obyčajnej nedeľnej bohoslužbe.

S touto myšlienkou otvára svoju knihu Ako vám kostol môže (doslova) zachrániť život autorka Rebecca McLaughlinová. Píše ju, pochopiteľne, z kresťanského pohľadu, takže to miestami znie ako nedeľná kázeň. Zaujímavé však je, že čísla, ktorými argumentuje, si vôbec nevymyslela z prsta. Opiera sa o tvrdé dáta špičkových epidemiológov z Harvardu. A pri týchto číslach sa oplatí na chvíľu zastaviť: pre skeptika sú totiž oveľa prekvapivejšie, než by čakal, a pre kazateľa zase o kúsok skromnejšie, než by si prial.

Odkiaľ sa vzalo tých sedem rokov navyše

Tento často citovaný údaj pochádza zo staršej štúdie z roku 1999, kedy sociológovia sledovali vyše 28-tisíc dospelých Američanov. Výsledok ich modelu hovoril jasne: dvadsaťročný človek, ktorý kostol obchádza oblúkom, má štatistickú šancu dožiť sa zhruba 75 rokov. Ten, čo sedí v lavici aspoň raz za týždeň, si to môže potiahnuť až k osemdesiat trojke.

Znie to fantasticky, no má to jeden pragmatický háčik, ktorý priznali aj sami autori. Kto je vážne chorý, pripútaný na lôžko alebo nevládny, do kostola jednoducho nedôjde. Logicky sa tak medzi tými „nechodiacimi“ ocitlo oveľa viac chorých ľudí. Avšak, aj keď výskumníci tento fakt (spolu so vzdelaním či fajčením) matematicky odfiltrovali, ten rozdiel v dožití tam stále tvrdohlavo svietil.

Dlhovekosť a divadlo z prvej ruky

Sledujte ma na Facebooku. Nájdete tam moje postrehy o dlhovekosti, príbehy zo zákulisia nášho divadla, aj čerstvé správy o mojej pripravovanej knihe Ešte máme čas.

74-tisíc zdravotných sestier a päť mesiacov k dobru

Oveľa presnejší pohľad nám dala až obrovská harvardská štúdia z roku 2016. Tím Tylera VanderWeeleho si posvietil na dáta od vyše 74-tisíc amerických zdravotných sestier, ktoré sledovali neuveriteľných dvadsať rokov.

Zistili, že ženy, ktoré chodili na bohoslužby aspoň raz týždenne, mali o 33 % nižšie riziko úmrtia. Čím častejšie do spoločenstva zavítali, tým bolo riziko nižšie. V epidemiológii sa takémuto „schodovitému“ efektu prikladá veľká váha. Tu však treba dať veľký pozor na to, ako sa s číslami narába v populárnych časopisoch. Tretinové zníženie rizika totiž neznamená, že budete žiť o tretinu dlhšie. V reálnych číslach žili tieto pravidelné návštevníčky v priemere zhruba o päť mesiacov dlhšie. Je to pekný bonus k životu, ale rozhodne to nie je magický prameň mladosti z novinových titulkov.

Vedcov, samozrejme, zaujímalo, prečo to tak je. Sociálna opora komunity vysvetľovala asi 23 % tohto javu, fakt, že veriaci menej fajčia, pokryl ďalších 22 %, menej depresií 11 % a celkový optimizmus 9 %. Všetko do seba zapadá ako puzzle.

Keď na dvere klope zúfalstvo

Najsilnejší efekt kostola sa neukázal pri infarktoch ani pri rakovine, ale pri duševnom zdraví. V ďalšom sledovaní týchto istých zdravotných sestier zistili, že u tých, čo do kostola chodili aspoň raz za týždeň, bol výskyt samovrážd približne päťkrát nižší.

Neskôr, v roku 2020, sa vedci pozreli priamo na takzvané „úmrtia zo zúfalstva“, teda samovraždy, predávkovanie a smrť spojenú s alkoholom. U žien bolo toto riziko nižšie o masívnych 68 % a u mužov o 33 %. Nezabúdajme, že sa bavíme o zdravotníkoch, ľuďoch, ktorí dôverne poznajú nočné zmeny, vyhorenie a obrovský tlak. Pravidelná účasť v náboženskej obci tu zjavne fungovala ako mocná protiváha stresu a zdroj zmyslu.

Ako je to u nás v Európe?

Amerika je v otázkach viery špecifická. Čo to však robí u nás, na starom kontinente? Veľký európsky prieskum starnutia SHARE (cez 16-tisíc seniorov z 11 krajín) potvrdil to isté: účasť v spoločenstve úmrtnosť znižuje. Samotná súkromná modlitba doma v obývačke takýto silný ochranný vplyv nemala.

Najviac nám však oči otvára švédska štúdia s 25-tisíc účastníkmi. Švédsko je jednou z najsekulárnejších krajín sveta. Aj tam sa ukázala súvislosť medzi bohoslužbami a dlhším životom, no v momente, keď vedci do rovníc pridali faktor „spoločenskej aktivity“, náboženský vplyv úplne zmizol. Inými slovami: väčšinu tej ochrannej práce pre naše zdravie robí samotný fakt, že patríte do spoločenstva ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú.

Skeptici, stres a kortizolové zámky

Skeptici do tohto nadšenia radi a oprávnene vŕtajú. Upozorňujú, že žiadny lekár by vám nemal vyslovene predpisovať vieru kvôli zdraviu, rovnako ako vám nepredpíše svadbu, aj keď štatistiky hovoria, že ženatí muži žijú dlhšie.

Zabúdať netreba ani na tienistú stránku. Psychológ Kenneth Pargament pri sledovaní hospitalizovaných pacientov zistil, že tí, ktorí v chorobe prežívali ťažký vnútorný boj s vierou a cítili sa Bohom opustení, mali až o 28 % vyššie riziko úmrtia do dvoch rokov. Viera teda nie je automatický ochranný štít. Môže vás držať nad vodou, no ak vás vo vnútri ničí a trápi, prejaví sa to. Ako presne sa stres a vnútorný tlak premietajú priamo do tela a prečo preň žena nedokáže napríklad schudnúť z brucha, podrobne rozoberám v článku Kortizolový zámok: prečo žene v strese nezmizne brucho a čo naozaj funguje.

Čo si z toho vziať do praxe

Chodiť do kostola vyslovene s cieľom predĺžiť si život, akoby ste ráno prehltli vitamín D, by asi veľmi nefungovalo. Bolo by to trochu mimo podstaty. Ak ste veriaci, dáta vám potvrdzujú, že pre vaše zdravie má obrovský zmysel prežívať túto vieru aktívne a medzi ľuďmi, nezostávať s ňou len tak sám doma.

Ak neveríte, pointa zostáva rovnaká: nájdite si svoje miesto. Pravidelný priestor, kam patríte, komunitu ľudí, ktorí si okamžite všimnú, keď tam jeden týždeň chýbate, a ktorí vám dajú dôvod vstať z postele aj vtedy, keď na vás všetko padá. Konkrétne kroky a zvyky pre dlhý život nájdete zhrnuté v článku Návyky dlhovekosti: denne, týždenne, ročne.

Pri dlhodobom strese a vyčerpaní však začnite vždy od základov: rozhovorom s lekárom, poriadnym spánkom a pohybom. Dobrý základ dokážete podporiť aj funkčnou výživou. Výbornou voľbou z portfólia Energy je napríklad prípravok Auxilium. Obsahuje horčík a vitamíny B6 a B12, ktoré priamo prispievajú k zníženiu únavy, vyčerpania a podporujú normálnu činnosť nervovej sústavy (odporúčané dávkovanie: 2 kapsuly 2× denne počas troch týždňov, po ktorých nasleduje týždeň prestávky).

Dan Buettner, chlapík, ktorý roky cestuje po takzvaných modrých zónach (oblastiach s najvyšším počtom storočných ľudí), poznamenal jednu fascinujúcu vec. Z 263 storočných ľudí, s ktorými sa osobne rozprával, iba piati nepatrili k žiadnej náboženskej obci. Na konkrétnej denominácii vôbec nezáležalo.

A to je na celej tejto téme asi to najdôležitejšie. Najlepšie výsledky nemá viera, o ktorej človek len premýšľa, ale tá, s ktorou každý týždeň niekam reálne príde, a vie, že ho tam niekto čaká.

Zaujíma vás, ako sú na tom vaše vlastné vzťahy? Vyskúšajte si náš online Test kvality vzťahov.

Dôležité upozornenie na záver: Tento článok má vzdelávací charakter a v žiadnom prípade nenahrádza odbornú lekársku alebo psychologickú pomoc. Ak prežívate ťažké obdobie, cítite bezvýchodiskovosť alebo máte myšlienky na samovraždu, bezplatná a anonymná Linka dôvery Nezábudka je tu pre vás nonstop na čísle 0800 800 566. V prípade priameho ohrozenia života okamžite volajte 155.

Zdroje:
McLaughlin, R. How Church Could (Literally) Save Your Life. Crossway, 2025.
Hummer, R. A. a kol. Religious involvement and U.S. adult mortality. Demography, 1999.
Li, S. a kol. Association of Religious Service Attendance With Mortality Among Women. JAMA Internal Medicine, 2016.
VanderWeele, T. J. a kol. Association Between Religious Service Attendance and Lower Suicide Rates Among US Women. JAMA Psychiatry, 2016.
Chen, Y. a kol. Religious Service Attendance and Deaths Related to Drugs, Alcohol, and Suicide. JAMA Psychiatry, 2020.
Religion and survival among European older adults (SHARE, 11 krajín).
Ahrenfeldt, L. J. a kol. Effect of religious service attendance on mortality and hospitalisations among Danish men and women. European Journal of Epidemiology, 2023.
Religious service attendance and mortality: A population-based prospective cohort study in southern Sweden.
Sloan, R. P. a kol. Religion, spirituality, and medicine. The Lancet, 1999.
Pargament, K. I. a kol. Religious Struggle as a Predictor of Mortality Among Medically Ill Elderly Patients. Archives of Internal Medicine, 2001.
Blue Zones, Power 9.