Laurent Simons chce predĺžiť ľudský život a skúma starnutie pomocou AI

V šestnástich má za sebou doktorát z kvantovej fyziky a ďalší robí v medicíne. Laurent Simons však nechce zbierať diplomy. Hovorí o „superľuďoch“, o využití možností ľudského tela a o nahrádzaní jeho poškodených častí. Za týmto veľkým plánom je otázka, ktorá zaujíma aj ľudí s celkom obyčajným IQ: mohli by sme žiť dlhšie a zostať pritom zdraví?

Keď šestnásťročný povie, že chce zmeniť ľudské telo, človek si predstaví film od Marvelu. Pri Laurentovi to nie je úplne od veci. Na stránke svojho laboratória priznáva, že má rád filmové maratóny, najmä Marvel. Lenže popri nich sa venuje výskumu, ktorý je skutočný. A stojí za to pozrieť sa naň bližšie než cez titulok o zázračnom dieťati.

Čo chce dosiahnuť

V rozhovore pre belgickú televíziu Focus WTV povedal: „Mojím cieľom je vytvárať superľudí.“ Potom svoju predstavu vysvetlil. Chce čo najviac využiť telo biologickými cestami. Ak by to nestačilo, uvažuje o nahrádzaní jeho častí robotickými alebo inými náhradami. Televízna reportáž opisuje aj jeho sen urobiť ľudí nesmrteľnými.

To je podstatné. Jeho ambícia siaha ďalej než k zdravšej starobe. Chce posúvať hranice toho, čo ľudské telo vydrží a dokáže. Slovo „superľudia“ však samo osebe nehovorí, akú liečbu vyvinie, komu pomôže a kedy.

Pre nás má tento plán zmysel preložený do každodenného života. Vedieť sa vo vyššom veku pohybovať. Rozumieť rozhovoru. Pamätať si ľudí, ktorých máme radi. Žiť samostatne. Takto si možno predstaviť hodnotu jeho ambície, aj keď jeho vlastný cieľ je ešte radikálnejší.

Doktorát získal v pätnástich

Najprv drobná oprava príbehu, ktorý sa šíri po sociálnych sieťach. Univerzita v Antverpách eviduje jeho obhajobu na 17. novembra 2025. Vtedy mal pätnásť rokov. Jeho dizertácia sa volala Bose polarons in superfluids and supersolids a skúmala správanie častíc v neobvyklých kvantových stavoch hmoty.

Zjednodušene sa zaoberal tým, ako častica vložená do extrémne chladného kvantového prostredia ovplyvňuje svoje okolie a ako okolie ovplyvňuje ju. Je to náročná teoretická fyzika. Samotná práca však skúmala kvantové systémy, nie omladzovanie ľudí.

Ani tvrdenie, že je najmladším držiteľom doktorátu v celej histórii, nie je správne. Guinnessova kniha rekordov uvádza Karla Witteho, ktorý získal doktorát v roku 1814 ako trinásťročný. Pripomína pritom, že vtedajšie štandardy doktorátu sa líšili od dnešných. Laurentov úspech je výnimočný aj bez pridávania rekordu, ktorý mu nepatrí.

Od kvantovej fyziky k chorobám

Jeho ďalšia cesta už vedie priamo k medicíne. V profile na stránke Ertürkovho laboratória píše, že do tímu prišiel robiť druhý doktorát, tentoraz z medicíny. Medzi svoje záujmy zaraďuje zobrazovanie celého tela a prepájanie fyziky s medicínou. Laboratórium pôsobí v prostredí Helmholtz Munich a LMU Munich.

Tím vyvíja technológie, ktoré umožňujú skúmať biologické vzorky v troch rozmeroch až na úroveň jednotlivých buniek. Niektoré postupy chemicky spriehľadnia odobraté tkanivá. Vedci potom môžu sledovať ich vnútornú štruktúru a pomocou AI analyzovať obrovské množstvo obrazových údajov. Ide o výskumné vzorky, nie o spriehľadňovanie živých pacientov.

Prečo je to dôležité? Choroba nemusí poškodzovať iba miesto, kde ju zbadáme ako prvé. Ak chceme porozumieť jej následkom, potrebujeme vidieť vzťahy medzi orgánmi, nervami, cievami a imunitnými bunkami. Čím presnejšie ich dokážeme zmapovať, tým lepšie otázky môžeme klásť pri hľadaní liečby.

Konkrétny projekt skúma starnutie a cievnu demenciu

V júni 2026 predstavil Simons na konferencii HAICON26 v Mníchove projekt BioXPT-Brain. Organizátor Helmholtz AI ho opisuje ako základný model umelej inteligencie určený na skúmanie starnutia a cievnej demencie.

Tu sa veľká ambícia mení na konkrétnu výskumnú tému. Mozog a jeho starnutie.

Oznámenie organizátora však neposkytuje výsledky klinického skúšania ani dôkaz, že model dokáže starnutie zastaviť. Potvrdzuje predstavenie projektu a jeho zameranie. Z toho sa ešte nedá odvodiť účinná liečba, spoľahlivá diagnostika pre pacientov ani dátum, keď ju dostaneme do ambulancií.

Napriek tomu je to zaujímavejšie než samotné číslo jeho IQ. Ukazuje to, ktorým smerom chce svoj talent používať.

Už sa podieľa na publikovanom výskume

Simons je jedným zo spoluautorov štúdie o systéme MouseMapper, ktorá vyšla v časopise Nature v roku 2026. Tím vytvoril nástroje hlbokého učenia na skúmanie zmien v celom myšom tele. Dokázali rozlišovať 31 orgánov a tkanív a mapovať nervy aj imunitné bunky.

Pri výskume obezity vyvolanej stravou našli zmeny v nerve, ktorý myšiam vedie cit z fúzov, a obézne myši reagovali na dotyk fúzov slabšie. Skúmali aj zmeny bielkovín v nervovom gangliu u myší a v ľudských vzorkách. Je to príklad toho, ako môže detailné zobrazovanie spolu s AI odhaliť následky choroby, ktoré by sa pri užšom pohľade ľahko stratili.

Táto štúdia nepreukázala predĺženie života. Priniesla výskumný nástroj na lepšie poznanie chorôb. A je to práca veľkého tímu, v ktorom je Laurent spoluautorom. Aj tak vyzerá skutočná veda: veľký cieľ sa skladá z mnohých menších, overiteľných krokov.

Dalo by sa telo opravovať výmenou súčiastok?

Laurentova predstava o náhradách častí tela má reálny základ. Umelé srdcové náhrady už existujú. Americký Národný inštitút pre srdce, pľúca a krv opisuje úplné umelé srdce ako pumpu, ktorá nahrádza poškodené srdcové komory a chlopne. Používa sa najmä na preklenutie času do transplantácie.

Zároveň uvádza riziká, napríklad infekcie a krvné zrazeniny. Aj jedna náhrada orgánu je teda náročný medicínsky problém. Z predstavy postupne vymeniť poškodené časti tela nemožno automaticky vyvodiť nesmrteľnosť.

Starnutie navyše zasahuje viacero prepojených procesov. Výskum sa venuje poškodeniu DNA, zmenám bunkovej regulácie, mitochondriám či bunkovému starnutiu. Lepšie porozumenie týmto mechanizmom môže pomôcť hľadať zásahy proti chorobám spojeným s vekom. Neposkytuje však jednoduchý návod na vypnutie starnutia. Podobne triezvo sme sa pozreli aj na liek, ktorý vraj omladzuje.

Telo skrátka nie je auto, na ktorom vymeníme motor a môžeme ďalej jazdiť. Pri človeku chceme zachovať aj pamäť, osobnosť a schopnosť žiť vlastný život.

Čo by bol úspech

Nemusíme čakať na nesmrteľnosť, aby takýto výskum mal cenu. Významným úspechom by bolo lepšie pochopiť poškodzovanie mozgu, nájsť použiteľný cieľ liečby alebo pomôcť vyvinúť postup, ktorý oddiali stratu samostatnosti.

To sú možné výsledky a meradlá úspechu, nie hotové Laurentove objavy.

Jeho príbeh preto stojí za pozornosť. Mladý vedec s mimoriadnym náskokom sa rozhodol venovať otázke, ktorú si skôr či neskôr položí každý z nás: koľko času máme a v akom stave ho prežijeme?

Či sa mu podarí naplniť predstavu „superľudí“, dnes nevieme. Ak však prispeje k tomu, aby sme vo vyššom veku dokázali dlhšie zostať sami sebou, nebude to malý výsledok. Pre človeka, ktorý sa bojí straty pamäti alebo samostatnosti, by to mohlo znamenať veľmi veľa.

Čo môžeme pre dlhší a zdravší život urobiť dnes

Laurent chce posúvať hranice medicíny. My zatiaľ potrebujeme telo, ktoré nás odvezie do práce, vynesie po schodoch a dovolí nám držať krok s deťmi či vnúčatami. Na budúce objavy sa oplatí tešiť. Každodenné návyky však môžeme začať meniť už teraz.

Práve preto vznikol portál Dlhovekosť. Nájdete na ňom vysvetlenia aj praktické postupy. Nemusíte prečítať všetko. Vyberte si oblasť, v ktorej dnes potrebujete pomoc, a jeden krok, ktorý dokážete zopakovať.

• Chcete zlepšiť kondíciu? V článku Poďme spolu behať. Ukážem vám, čo funguje mne opisujem vlastnú cestu a spôsob, ako začať postupne.
• Chcete si udržať silu a samostatnosť? Pozrite si plány silového tréningu pre dlhovekosť. Vyberiete si podľa svojich možností a skúseností.
• Ste unavení a neviete, kde začať? Sprievodca Energia a regenerácia vás nasmeruje k spánku, stresu, dennému rytmu a pohybu.
• Nerozumiete výsledkom odberov alebo hodnotám tlaku? Séria Vaše čísla vysvetľuje cholesterol, cukor, tlak a hmotnosť.
• Chcete myslieť na srdce a cievy? Pomôže vám denný plán pre zdravé srdce a cievy. Ak nejete morskú rybu aspoň trikrát do týždňa, odporúčam Vitamarin. EPA a DHA prispievajú k normálnej činnosti srdca pri dennom príjme 250 mg.
• Zaujíma vás, ako na tom vaše telo naozaj je? Skúste si zistiť svoj biologický vek.

Nemusíte zo seba urobiť „superčloveka“. Na začiatok úplne stačí, ak si vyberiete jednu vec, ktorú chcete zlepšiť. Prečítajte si k nej článok a skúste odporúčaný postup, ktorý zodpovedá vášmu zdravotnému stavu. K ďalšej téme sa môžete vrátiť zajtra.