Na mladých záleží aj vtedy, keď je dobre

Po tom, čo sa stalo v Staškove, som si sadol s dievčatami z nášho divadla a opýtal sa ich jednu vec. Čo podľa nich človek potrebuje, aby mal pevnú pôdu pod nohami?

Nie som psychológ. Nie som ani pedagóg. Viac ako dvadsaťdva rokov však robím divadlo s pubertiakmi. S mladými ľuďmi, ktorí musia na javisku podať výkon a pracovať pri tom s emóciami. Lebo o tom divadlo je.

V utorok 29. septembra zaútočil trinásťročný žiak na svojej škole v Staškove. Zomrela pani učiteľka a o dva dni aj trinásťročné dievča. Dotklo sa to snáď každého na Slovensku. V našom svete bolo nepredstaviteľné, aby mladý človek niečo také čo i len plánoval. Lenže nie je to prvýkrát. V januári 2025 to bola Spišská Stará Ves.

Prečo sa to stalo, nevieme. A nebudem hádať.

Chcem napísať o niečom inom. O tom, že na mladých ľuďoch a na tom, ako sa majú v hlave, záleží vždy. Aj keď je dobre. Nielen vtedy, keď sa niečo stane.

Čo mi povedali dievčatá

Ich odpovede boli pre mňa dôležité. Povedali, že s rodičmi môžu hovoriť o všetkom. Lenže rodičia niekedy nemajú čas. Majú toho veľa. A priznali, že ony tiež.

Preto je podľa nich dobré, keď sa majú komu zveriť aj mimo domu. Priateľom. Ľuďom v Dramaťáku, kde sa dá hovoriť o všetkom. Spomenuli aj šport a tanec, lebo človek zo seba vie vybiť stres.

A potom povedali jednu vec o divadle. Áno, divadlo vie byť stres. Ale potom príde ten pocit po predstavení, pocit úspechu, a vtedy vieš, že to stálo za to.

V tých odpovediach sú ľudia. Nielen rodičia a starí rodičia, ale aj priatelia a partia. Ozajstní ľudia, nie schovaní za sociálnymi sieťami. A to je jedna z vecí, ktoré sa v našej spoločnosti pomaly vytrácajú.

Čo k tomu hovorí výskum

Dievčatá to vedeli samy. Veda to len spočítala.

Vedci sa opýtali vyše šesťtisíc dospelých na sedem dobrých skúseností z detstva a dospievania. Či mohli doma hovoriť o pocitoch. Či rodina pri nich stála v ťažkých časoch. Či sa radi zúčastňovali na tradíciách svojej komunity. Či mali pocit, že na strednej škole niekam patria. Či ich podržali priatelia. Či mali aspoň dvoch dospelých mimo rodičov, ktorí sa o nich naozaj zaujímali. A či sa doma cítili v bezpečí.

Zastavme sa pri tých dvoch dospelých mimo rodičov. Tréner, vedúca súboru, učiteľka klavíra, teta, ku ktorej sa dá zabehnúť. Presne o tomto hovorili dievčatá.

Iný výskum sledoval takmer 15-tisíc ľudí od puberty až do dospelosti. Tí, ktorí sa ako dospievajúci cítili prepojení s rodinou aj so školou, mali v dospelosti o 48 až 66 percent nižšiu šancu na psychickú tieseň, samovražedné myšlienky, násilie aj drogy. Obe štúdie sú pozorovania. Ukazujú súvislosť, nie príčinu. Smer však ukazujú rovnaký.

A u nás? Štátna školská inšpekcia v prvom polroku minulého školského roka zistila, že 8,8 percenta žiakov základných škôl sa v triede cíti osamelých. Sedia v lavici medzi spolužiakmi, a aj tak sa cítia sami. Pri dvadsaťpäťčlennej triede sú to dve deti.

Štyri steny

Keď hovoríme o dlhovekosti, musíme hovoriť aj o tomto. Rozsiahly súhrn 148 štúdií s vyše 300-tisíc ľuďmi ukázal, že ľudia s pevnejšími vzťahmi mali o polovicu vyššiu šancu prežiť obdobie, počas ktorého ich vedci sledovali. Autori ten vplyv prirovnali k fajčeniu.

Ja si to predstavujem ako štyri steny, ktoré človeka držia.

Pubertiak preto potrebuje o to pevnejšie ostatné tri steny. Keď jedna praskne, napríklad doma práve nie je čas, ostatné ho podržia. Naše dievčatá v Dramaťáku a v Slovenských rebeloch majú jednu z tých stien. Partiu, v ktorej sa dá hovoriť o všetkom. Považujem to za dôležité.

Čo viem z vlastnej hlavy

Sám som si prešiel úzkosťami. S tým, čo sa stalo v Staškove, sa to samozrejme absolútne nedá porovnať. Ale aspoň mám predstavu, aká citlivá je naša myseľ. Aj jemné rozladenie vám vie narobiť zlé situácie. Bezsenné noci a hlavne stres.

Zvládol som to terapiami, bez liekov. Dnes to beriem ako skúsenosť, o ktorú sa viem v živote oprieť. Viem, čo znamená vyhorieť, a viem, ako s tým pracovať. Niekomu pomôžu aj lieky a nie je to žiadna prehra. Dôležité je nezostať v tom sám.

Jednu vec som sa naučil naozaj. Oddych nepotrebuje len telo. Psychická únava je rovnako skutočná ako fyzická. A paradoxne, mne ju najlepšie odbúra fyzická aktivita. Nie je to len môj dojem. Súhrn 97 prehľadov štúdií s vyše 128-tisíc ľuďmi ukázal, že pohyb zmierňuje depresiu, úzkosť aj psychickú tieseň. Dievčatá so športom a tancom teda trafili presne.

Ako som sa z panických atakov dostával ja, som opísal v článku Nálada chodí za nohami. Konkrétny postup pri úzkosti je v článku Ako získať kontrolu nad úzkosťou.

Čo môžeme urobiť my, obyčajní ľudia

Nemáme v rukách zákony ani psychiatrické ambulancie. Máme však v rukách čas a dvere, ktoré môžeme nechať otvorené.

A dospelým nezaškodí pozrieť sa aj na vlastné steny. Koľko z nich vás drží a ktorá už trochu praská, vám povie test kvality vzťahov.

Myslím na rodiny pani učiteľky a toho dievčaťa. Aj na deti a učiteľov zo Staškova, ktorí sa teraz vracajú do lavíc.

Na mladých záleží vždy. Aj keď je dobre.

Vlastne najmä vtedy. Lebo vtedy je čas postaviť steny, ktoré ich raz podržia.