Hodinky ukazujú číslo, tabuľka ukazuje pásmo a vy aj tak neviete, či sa hýbete dosť. Ako sa dá intenzita zmerať bez laboratória a prečo je najspoľahlivejší nástroj ten, ktorý nič nestojí.
Idete hore kopcom. Hodinky ukazujú stotridsať, tabuľka hovorí, že ste v strednom pásme, a vy pritom nedáte súvislú vetu.
Ktorému z tých troch údajov máte veriť?
Odpoveď je nepríjemná pre výrobcov hodiniek a dobrá pre vás, lebo tá spoľahlivá metóda nič nestojí a nosíte ju stále pri sebe.
Odkiaľ sa vzalo 220 mínus vek
Tento vzorec nikdy nevznikol ako výsledok výskumu. V roku 1971 ho traja autori odvodili z asi jedenástich rôznych zdrojov ako priamku, ktorá dobre vystihuje priemer. Autori historického rozboru z roku 2002 o ňom napísali, že nemá vedeckú hodnotu na použitie v telovýchovnom lekárstve.
Presnejšie vzorce existujú. Metaanalýza tristopäťdesiatich jeden štúdií z roku 2001 dala tvar dvestoosem mínus sedem desatín veku a upozornila, že starý vzorec u starších ľudí maximum podceňuje. Nórska štúdia na vyše troch tisícoch zdravých ľudí dala podobný tvar.
Lenže tu je jadro veci a je to číslo, ktoré by mal poznať každý, kto sa riadi pásmami. Aj tie najlepšie vzorce sa u konkrétneho človeka mýlia. Dve nezávislé validačné práce, jedna z roku 2020 a jedna z roku 2025, zhodne uvádzajú hranice zhody približne dvadsať tepov na obe strany.
Pre šesťdesiatročného to znamená, že odhadované maximum môže byť kdekoľvek medzi stopäťdesiatimi a stodeväťdesiatimi. Pásmo vypočítané z takého čísla je potom posunuté celé.
Vzorec je vstupná brána, nie meradlo
V materiáloch Energy pre športovcov uvádza MUDr. Július Šípoš praktické vodidlo: dvestodvadsať mínus vek, z toho šesťdesiatpäť percent pre netrénovaného a sedemdesiatpäť percent pre trénovaného človeka, dvadsať až tridsať minút trikrát až päťkrát týždenne. Ako začiatočná orientácia je to rozumné a v praxi to funguje: šesťdesiatročný netrénovaný človek vyjde na zhruba stopäť tepov.
Doplním k tomu len to, čo hovoria validačné dáta. To číslo je stred rozpätia, nie vaše osobné číslo. Preto sa neoplatí honiť ho na jeden tep presne a preto má zmysel kontrolovať sa aj druhou, nezávislou metódou. Presné pásmo dostanete jedine zo záťažového testu, kde sa vaše maximum zmeria, nie odhadne.
Najlepší merač nosíte v hrdle
Rozprávací test je taká jednoduchá vec, že si zaslúži nedôveru. Idete a skúšate hovoriť. Ak zvládnete plynulú vetu, ste v strednom pásme. Ak vetu preruší nádych, blížite sa k hranici. Ak vydáte len pár slov, ste nad ňou.
Prekvapivé je, ako dobre je to podložené. Štúdia z roku 2004 porovnala rozprávací test s ventilačným prahom meraným v laboratóriu a zistila, že spotreba kyslíka pri poslednom stupni, kde sa ešte dá rozprávať, sa od ventilačného prahu štatisticky nelíšila. Platilo to na bežeckom páse aj na bicykli.
Ešte cennejšia je talianska práca z roku 2013, kde všetkých päťdesiat pacientov po operácii srdca užívalo betablokátory. Záťaž pri poslednom stupni, kde ešte hovorili, ležala medzi aeróbnym a anaeróbnym prahom u osemdesiatich ôsmich percent z nich a nikdy nad anaeróbnym prahom. To je situácia, v ktorej tepová frekvencia klame najviac, a rozprávací test v nej obstál.
Systematický prehľad z roku 2022 to potvrdzuje, ale zároveň pridáva výhrady, ktoré tu nezamlčím. Test nemá štandardizovaný protokol, výsledok mení dĺžka vety aj dĺžka stupňa, zhoda medzi rôznymi hodnotiteľmi býva slabá a pri chronických pľúcnych ochoreniach preň takmer nie sú dáta. Korelácie s ventilačným prahom sa naprieč štúdiami pohybovali od 0,37 po 0,83, čo znamená, že u časti ľudí funguje výborne a u časti priemerne.
A ešte jedna poctivá poznámka. Validačné dáta pochádzajú od mladých zdravých ľudí alebo od kardiologických pacientov v rehabilitácii. Priamu validáciu u zdravých šesťdesiatnikov som nenašiel. Napriek tomu je to najlepšia bezprístrojová metóda, akú máme.
Vnímaná námaha a jej slepá škvrna
Druhou bezprístrojovou metódou je Borgova škála, teda odhad vlastnej námahy na stupnici. Metaanalýza jej validity našla korelácie s tepovou frekvenciou 0,62, s laktátom 0,57 a s percentom maximálnej spotreby kyslíka 0,64. Autori sami píšu, že validita nie je taká vysoká, ako sa predtým predpokladalo.
Preložené do praxe: vnímaná námaha vysvetlí zhruba tretinu toho, čo sa v tele naozaj deje. Na hrubé zaradenie stačí, na presné dávkovanie nie.
U starších ľudí má navyše jednu systematickú chybu. Menšia štúdia porovnala sedavých ľudí okolo päťdesiatich piatich rokov s mladými pri rovnakej relatívnej intenzite. Starší ju označovali ako veľmi ťažkú, hoci fyziologicky išlo o stredné pásmo. Po šiestich týždňoch tréningu sa ich hodnotenie priblížilo mladším.
Je to dobrá správa aj varovanie. Kto po rokoch bez pohybu začne a všetko mu pripadá ťažké, nie je na tom zle. Len ešte nemá s čím porovnávať. A práve preto sa oplatí mať aj druhú kontrolu než vlastný pocit.
Keď beriete lieky na srdce
Betablokátory znižujú pokojovú aj záťažovú tepovú frekvenciu a znižujú aj maximálnu. Akýkoľvek vzorec odvodený od veku je pri nich neplatný a žiadna prevodová tabuľka typu odpočítajte si dvadsať tepov neexistuje, pretože účinok je individuálny a závisí od látky aj dávky. Podobne tepovú frekvenciu ovplyvňuje ivabradín, verapamil, diltiazem, digoxín a amiodarón, opačným smerom niektoré lieky na astmu a hormóny štítnej žľazy.
Pri fibrilácii predsiení stráca tepová frekvencia ako riadiaca veličina zmysel úplne a k tomu sa ešte vrátim pri hodinkách.
Riešenie je v tomto poradí. Najsprávnejšie je nechať si určiť pásmo zo záťažového testu urobeného na liekoch, ktoré beriete. Ak taký test nemáte, riaďte sa rozprávacím testom, ktorý je práve pre túto situáciu overený. Vnímaná námaha je použiteľná ako doplnok, ale sama o sebe nie je bezpečnostná poistka: v jednej práci ľudia riadení podľa nej trénovali pri vyššej záťaži, než mali, a šiesti sa dostali tesne k anaeróbnemu prahu.
Koľko z toho má byť intenzívne
Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2020 hovoria pre dospelých aj pre ľudí nad šesťdesiatpäť rokov o stopäťdesiatich až tristo minútach stredne intenzívneho pohybu týždenne, alebo o sedemdesiatich piatich až stopäťdesiatich minútach intenzívneho, prípadne o ich kombinácii. K tomu posilňovanie aspoň dva dni v týždni a pre ľudí nad šesťdesiatpäť rokov navyše cvičenie na rovnováhu aspoň tri dni v týždni.
Prepočet, podľa ktorého sa jedna minúta intenzívneho ráta za dve minúty stredného, je konvencia, nie odmeraný ekvivalent.
Zaujímavejšie je, čo ukázali kohorty s akcelerometrami, teda so skutočne meraným pohybom namiesto dotazníka. Britská analýza vyše dvadsiatich piatich tisíc ľudí, ktorí vôbec necvičia, s priemerným vekom takmer šesťdesiatdva rokov, sledovala krátke výbuchy intenzívnej aktivity v bežnom dni. Nie tréning, ale beh na autobus alebo rýchly výstup po schodoch. Tri a pol minúty takýchto úsekov denne sa spájali s výrazne nižšou úmrtnosťou počas sledovania.
Iná analýza tej istej databázy zistila, že deväťdesiatšesť percent všetkej intenzívnej aktivity prebiehalo v úsekoch kratších než dve minúty a že už pätnásť až dvadsať minút intenzívnej aktivity týždenne sa spájalo s nižším rizikom.
A teraz to, čo z toho nevyplýva. Sú to pozorovacie štúdie. Kto vyjde schody rýchlo, je pravdepodobne zdravší už na začiatku, takže časť súvislosti ide opačným smerom. Autori sa to snažili ošetriť, ale odstrániť sa to nedá. Poctivá veta znie takto: intenzívny pohyb sa v dátach spája s väčším prínosom na jednotku času, čo neznamená dokázane, že keď mierny nahradíte intenzívnym, dostanete presne tento efekt.
Praktický záver je aj tak použiteľný. Nemusíte chodiť do posilňovne, aby ste do týždňa dostali niečo intenzívne. Stačia schody, kopec a niekoľkokrát do týždňa úsek, kde už nerozprávate v celých vetách.
Čo je pravda na zóne 2
Posledné roky sa všade píše, že základom dlhovekosti je takzvaná zóna dva, teda dlhý pohyb v nízkej intenzite, ktorý údajne buduje mitochondrie. Znie to dobre. Pozrel som sa, čo je za tým.
Prehľadová práca z roku 2025 v Sports Medicine to zhrnula nepríjemne jasne. Súčasné dôkazy nepodporujú tréning v zóne dva ako optimálnu intenzitu pre zlepšenie mitochondriálnej kapacity ani schopnosti spaľovať tuky. Pri rovnakom investovanom čase prinášajú vyššie intenzity väčšie zlepšenie kondície. A veľmi málo štúdií vôbec skúmalo zónu dva tak, ako sa bežne definuje.
Chyba populárneho argumentu je v tom, že elitní vytrvalci trénujú viac než dvadsať hodín týždenne a robia veľké objemy nízkej aj vysokej intenzity. Pripísať ich mitochondrie samotnej nízkej intenzite a preniesť to na človeka so stopäťdesiatimi minútami týždenne nemá oporu.
Podobne dopadol polarizovaný model, teda pomer osemdesiat ku dvadsiatim. Metaanalýza sedemnástich štúdií našla jeho prevahu len pri jednom ukazovateli, malým efektom, len v krátkych intervenciách a hlavne u vysoko trénovaných športovcov.
Aby to bolo vyvážené. Nič z toho neznamená, že pokojná chôdza je zbytočná. Je bezpečná, udržateľná a umožňuje objem, ktorý by pri vysokej intenzite nikto nezvládol. Kritika sa týka tvrdenia, že je optimálna, nie toho, že je užitočná. To je rozdiel, na ktorom sa dá pokojne postaviť celý týždenný plán.
Je intenzívne cvičenie nebezpečné
Toto je otázka, ktorú dostávam najčastejšie, a odpoveď má dve časti.
Absolútne riziko je veľmi malé. Vedecké stanovisko Americkej kardiologickej asociácie z roku 2020 uvádza jednu náhlu srdcovú smrť na približne pol druha milióna epizód intenzívnej záťaže.
Relatívne riziko je však počas samotnej intenzívnej záťaže prechodne zvýšené, a to najviac práve u najmenej trénovaných ľudí. To je dôvod, prečo postupný nábeh nie je zdvorilostná fráza, ale bezpečnostná podmienka. Rovnaký dokument odporúča ľuďom, ktorí boli dlho neaktívni, najprv vybudovať strednú intenzitu, vždy sa rozcvičiť a ukľudniť a nezačínať nezvyklou prudkou námahou.
V prostredí s dohľadom je riziko doložene nízke aj u kardiakov. Nórska séria zaznamenala počas štyridsiatich šiestich tisíc hodín vysokointenzívneho intervalového tréningu pacientov s ischemickou chorobou srdca dve nefatálne zástavy a žiadny infarkt. Treba však čítať aj tú prvú polovicu vety: bolo to po kardiologickom vyšetrení a pod dohľadom.
Srdce je sval, pľúca sú jeho strop
Vytrvalostný tréning zlepšuje výkonnosť srdcovo-cievneho systému a to je jeho hlavný zdravotný prínos. Zároveň je to obeh, čo prvé limituje výkon, keď je horúco alebo keď chýbajú minerály. Takto je to postavené aj v materiáloch Energy pre športovcov.
| Prípravok | Na čo je v systéme Energy zaradený | Dávkovanie podľa výrobcu |
|---|---|---|
| Korolen | Prvok Oheň, prekrvenie a okysličenie kostrových svalov | 2 až 7 kvapiek 1 až 3× denne |
| Lipidol | Hloh, resveratrol a vitamíny skupiny B | 2 kapsuly 1 až 2× denne |
| Vitamarin | EPA a DHA prispievajú k normálnej činnosti srdca pri dennom príjme 250 mg | 1 kapsula 1 až 3× denne |
| Ruticelit | Krém na ťažké a unavené nohy po záťaži | 1 až 3× denne zvonka |
Doložené zdravotné tvrdenie má z tejto štvorice omega-3 vo Vitamarine. Ostatné sú bylinné koncentráty a kozmetika, ktoré Energy zaraďuje podľa tradičného systému piatich prvkov. To je spôsob, akým sa v ňom uvažuje, nie dôkaz účinnosti.
Ak beriete lieky na riedenie krvi alebo na tlak, kombináciu s omega-3 a s bylinnými prípravkami konzultujte. Doplnky stravy nie sú lieky a nenahrádzajú tréning ani zdravotnú starostlivosť. Otázky zodpovie farmaceutka@energy.sk. Portál prevádzkuje Energy, takže odkazujeme na produkty vlastnej firmy, viac o tom v texte doplnky s rozumom.
Náramok verzus hrudný pás
Ak sa už chcete riadiť tepom, oplatí sa vedieť, ako presné je to, čo máte na ruke.
Porovnanie štyroch náramkov proti hrudnému pásu z roku 2017 zistilo, že pás dosahoval zhodu takmer dokonalú, kým náramky sa pohybovali v širokom rozmedzí. Najlepšie fungovali na bežeckom páse pri nízkej intenzite. Pri bicyklovaní a na eliptickom trenažéri boli podľa autorov dosť nepresné a chyba dosahovala až tridsať tepov.
Novšie prístroje sú lepšie a pri chôdzi a behu s pokojným zápästím zvládajú merať slušne. Zlyhávajú tam, kde sa zápästie hýbe alebo je zaťažené, teda pri posilňovaní.
Jedno zistenie z roku 2024 stojí za samostatnú vetu. Pri fibrilácii predsiení bola priemerná chyba optických senzorov vo vrchole záťaže takmer tridsať tepov a odchýlka išla u časti ľudí hore a u časti dole. Údaj z náramku je v takom prípade na riadenie intenzity nepoužiteľný a treba sa riadiť rozprávacím testom.
Čo z toho vyplýva
Vzorec berte ako orientáciu. Číslo z tabuľky je stred rozpätia, ktoré je široké približne dvadsať tepov na obe strany.
Kontrolujte sa rečou. Plynulá veta znamená stredné pásmo. Veta prerušená nádychom znamená hranicu. Tri slová a nádych znamenajú, že ste nad ňou.
Väčšina pohybu má byť v tom pásme, kde sa dá rozprávať. A niekoľkokrát do týždňa krátky úsek, kde sa už rozprávať nedá.
Nemusí to byť tréning. Schody, kopec a zrýchlený krok na priechode sa v dátach počítajú rovnako.
Ak beriete lieky na srdce, tep neriaďte podľa vzorca. Buď zo záťažového testu, alebo rozprávacím testom.
Náramok je trend, hrudný pás je meradlo. Pri nepravidelnom rytme neverte ani jednému číslu zo zápästia.
Ak si chcete objem a rozvrhnutie týždňa premyslieť konkrétnejšie, pomôže kalkulačka pohybu a hotový Fit plán. Kondíciu si viete odhadnúť aj sami, na portáli je na to test VO₂ max s variantom pre nebežcov. A ak vám ranný pulz posledné dni sedí vyššie než obvykle, skôr než pridáte intenzitu, spravte si test únavy a tréningového dlhu.
Na záver
Kondícia je zo všetkých meraných vecí jedna z najsilnejšie prepojených s dĺžkou života. Veľká americká analýza vyše stodvadsiatich tisíc ľudí našla medzi najzdatnejšími a najmenej zdatnými rozdiel, ktorý prevyšuje rozdiel medzi fajčiarom a nefajčiarom. Aj to je pozorovanie, nie dôkaz príčiny, ale je to pozorovanie na veľmi veľkom počte ľudí.
Dôležitejšie než to je však druhé zistenie z tej istej práce. Najväčší kus zisku je medzi najnižším pásmom a priemerom. Nie medzi dobrým a výborným. Kto sa hýbe málo a začne sa hýbať aspoň trochu viac a občas rýchlejšie, urobí pre seba viac než ten, kto z výborného chce byť elitný.
Takže sa nemusíte trápiť pásmami. Stačí niekoľkokrát do týždňa dôjsť do bodu, kde sa už nedá pohodlne rozprávať, a potom sa vrátiť tam, kde sa dá.
Celý prehľad pre pohyb, regeneráciu a starostlivosť o pohybový aparát nájdete v sekcii Šport.
Zdroje
- Robergs RA, Landwehr R. The surprising history of the „HRmax=220-age“ equation. Journal of Exercise Physiology Online. 2002;5(2):1–10. https://eprints.qut.edu.au/96880/
- Tanaka H, Monahan KD, Seals DR. Age-predicted maximal heart rate revisited. Journal of the American College of Cardiology. 2001;37(1):153–156. https://doi.org/10.1016/S0735-1097(00)01054-8
- Nes BM, Janszky I, Wisløff U, Støylen A, Karlsen T. Age-predicted maximal heart rate in healthy subjects: the HUNT Fitness Study. Scandinavian Journal of Medicine & Science in Sports. 2013;23(6):697–704. https://doi.org/10.1111/j.1600-0838.2012.01445.x
- Shookster D, Lindsey B, Cortes N, Martin JR. Accuracy of commonly used age-predicted maximal heart rate equations. International Journal of Exercise Science. 2020;13(7):1242–1250. https://doi.org/10.70252/XFSJ6815
- Martin J, Lindsey B, Gerrity C, Ambegaonkar J. Exploratory analysis of the accuracy of age-based maximal heart rate equations across cardiorespiratory fitness levels. PLOS ONE. 2025;20(10):e0335842. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0335842
- Garber CE, Blissmer B, Deschenes MR, a kol. Quantity and quality of exercise for developing and maintaining cardiorespiratory, musculoskeletal, and neuromotor fitness in apparently healthy adults. Medicine & Science in Sports & Exercise. 2011;43(7):1334–1359. https://doi.org/10.1249/MSS.0b013e318213fefb
- Persinger R, Foster C, Gibson M, Fater DCW, Porcari JP. Consistency of the talk test for exercise prescription. Medicine & Science in Sports & Exercise. 2004;36(9):1632–1636. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15354048/
- Zanettini R, Centeleghe P, Franzelli C, a kol. Validity of the talk test for exercise prescription after myocardial revascularization. European Journal of Preventive Cardiology. 2013;20(2):376–382. https://doi.org/10.1177/2047487312438982
- Vieira AM, Martins EM, Althoff A, a kol. Application and measurement properties of the talk test in cardiopulmonary patients: a systematic review. Reviews in Cardiovascular Medicine. 2022;23(7):225. https://doi.org/10.31083/j.rcm2307225
- Chen MJ, Fan X, Moe ST. Criterion-related validity of the Borg ratings of perceived exertion scale in healthy individuals: a meta-analysis. Journal of Sports Sciences. 2002;20(11):873–899. https://doi.org/10.1080/026404102320761787
- Jabbour G, Majed L. Ratings of perceived exertion misclassify intensities for sedentary older adults during graded cycling test. Frontiers in Physiology. 2018;9:1505. https://doi.org/10.3389/fphys.2018.01505
- Eston R, Connolly D. The use of ratings of perceived exertion for exercise prescription in patients receiving beta-blocker therapy. Sports Medicine. 1996;21(3):176–190. https://doi.org/10.2165/00007256-199621030-00003
- Zanettini R, Centeleghe P, Ratti F, Benna S, Di Tullio L, Sorlini N. Training prescription in patients on beta-blockers: percentage peak exercise methods or self-regulation? European Journal of Preventive Cardiology. 2012;19(2):205–212. https://doi.org/10.1177/1741826711398823
- Bull FC, Al-Ansari SS, Biddle S, a kol. World Health Organization 2020 guidelines on physical activity and sedentary behaviour. British Journal of Sports Medicine. 2020;54(24):1451–1462. https://doi.org/10.1136/bjsports-2020-102955
- Stamatakis E, Ahmadi MN, Gill JMR, a kol. Association of wearable device-measured vigorous intermittent lifestyle physical activity with mortality. Nature Medicine. 2022;28(12):2521–2529. https://doi.org/10.1038/s41591-022-02100-x
- Ahmadi MN, Clare PJ, Katzmarzyk PT, del Pozo Cruz B, Lee IM, Stamatakis E. Vigorous physical activity, incident heart disease, and cancer: how little is enough? European Heart Journal. 2022;43(46):4801–4814. https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehac572
- Wang Y, Nie J, Ferrari G, Rey-Lopez JP, Rezende LFM. Association of physical activity intensity with mortality: a national cohort study of 403 681 US adults. JAMA Internal Medicine. 2021;181(2):203–211. https://doi.org/10.1001/jamainternmed.2020.6331
- Storoschuk KL, Moran-MacDonald A, Gibala MJ, Gurd BJ. Much ado about Zone 2: a narrative review assessing the efficacy of Zone 2 training for improving mitochondrial capacity and cardiorespiratory fitness in the general population. Sports Medicine. 2025;55(7):1611–1624. https://doi.org/10.1007/s40279-025-02261-y
- Oliveira PS, Boppre G, Fonseca H. Comparison of polarized versus other types of endurance training intensity distribution on athletes‘ endurance performance: a systematic review with meta-analysis. Sports Medicine. 2024;54(8):2071–2095. https://doi.org/10.1007/s40279-024-02034-z
- Franklin BA, Thompson PD, Al-Zaiti SS, a kol. Exercise-related acute cardiovascular events and potential deleterious adaptations following long-term exercise training: a scientific statement from the American Heart Association. Circulation. 2020;141(13):e705–e736. https://doi.org/10.1161/CIR.0000000000000749
- Rognmo Ø, Moholdt T, Bakken H, a kol. Cardiovascular risk of high- versus moderate-intensity aerobic exercise in coronary heart disease patients. Circulation. 2012;126(12):1436–1440. https://doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.112.123117
- Mandsager K, Harb S, Cremer P, Phelan D, Nissen SE, Jaber W. Association of cardiorespiratory fitness with long-term mortality among adults undergoing exercise treadmill testing. JAMA Network Open. 2018;1(6):e183605. https://doi.org/10.1001/jamanetworkopen.2018.3605
- Gillinov S, Etiwy M, Wang R, a kol. Variable accuracy of wearable heart rate monitors during aerobic exercise. Medicine & Science in Sports & Exercise. 2017;49(8):1697–1703. https://doi.org/10.1249/MSS.0000000000001284
- Quinn R, Leader N, Lebovic G, Chow CM, Dorian P. Accuracy of wearable heart rate monitors during exercise in sinus rhythm and atrial fibrillation. Journal of the American College of Cardiology. 2024;83(12):1177–1179. https://doi.org/10.1016/j.jacc.2024.01.024
Kontrola sa týkala vecnej správnosti zdravotných tvrdení v texte. Za výber témy, za znenie článku a za odkazy na prípravky zodpovedá redakcia portálu.
Čítanie je polovica. Druhá je zistiť, čo z toho platí pre vás.
Kalkulačka dlhovekosti prejde päť pilierov naraz a za dve minúty ukáže, ktorá oblasť vás brzdí najviac. Zadarmo, bez registrácie a nič sa neodosiela.
Spustiť kalkulačkuKlubové ceny na celé portfólio, magazín VITAE desaťkrát ročne a bezplatné poradenstvo terapeutov. Nezaväzuje vás k odberu ani k nákupu.
Obsah portálu má informačný a vzdelávací charakter a nenahrádza odbornú lekársku starostlivosť. Doplnky stravy nie sú liekmi a neslúžia na liečbu ani prevenciu ochorení. Prevádzkovateľ portálu, spoločnosť Energy spol. s r. o., predáva doplnky stravy — považujem za správne uviesť to pri každom článku. Otvorene o tom píšem v texte Čo od doplnkov naozaj čakať.
