Odišiel za ňou. Čo robí so srdcom smrť blízkeho človeka

„Odišiel za ňou.“

Túto vetu ste už možno počuli. Na pohrebe alebo na lavičke pred domom. Povie sa vtedy, keď starý pán zomrie pár týždňov alebo mesiacov po manželke, s ktorou prežil väčšinu života. Znie ako ľudová múdrosť. Trochu ako romantika.

Lenže je to aj medicína. Smrť blízkeho človeka sa srdcu naozaj vie zapísať. A najviac v prvý deň.

Prvý deň je najhorší

Vedci sa pýtali takmer dvetisíc ľudí, ktorí ležali v nemocnici s infarktom, čo sa dialo v dňoch a mesiacoch predtým. 270 z nich za posledného pol roka stratilo blízkeho človeka. Keď výskumníci porovnali, kedy prišiel infarkt a kedy smrť v rodine, vyšlo im toto:

A teraz pozor, aby sme zbytočne nestrašili. Dvadsaťjedenkrát vyššie riziko neznamená, že pozostalý dostane infarkt. Autori to prepočítali aj na skutočné počty. Pri človeku s nízkym rizikom pripadá za prvý týždeň jeden infarkt navyše na 1 394 pozostalých. Pri človeku s vysokým rizikom, teda takom, ktorý má na desať rokov dopredu približne dvadsaťpercentnú šancu na infarkt, je to už jeden infarkt navyše na 320 pozostalých.

Rozdiel je veľký. A práve na týchto ľudí sa treba v prvých dňoch pozerať.

Mesiac po pohrebe

Britskí lekári išli na vec z druhej strany. V záznamoch od praktických lekárov našli 30 447 ľudí vo veku od 60 do 89 rokov, ktorým zomrel partner, a porovnali ich s 83 588 rovesníkmi, ktorí partnera nestratili. V nasledujúcich 30 dňoch dostalo infarkt alebo mozgovú príhodu 50 pozostalých, teda 0,16 percenta. V porovnávacej skupine to bolo 0,08 percenta.

Dvojnásobok. Stále malé číslo, ale dvojnásobok.

Čo sa pri tom deje v tele, merali v Austrálii. Osemdesiatim pozostalým, väčšinou ovdoveným, nosili prístroj, ktorý im 24 hodín meral tlak a tep. Prvýkrát do dvoch týždňov od úmrtia, druhýkrát po pol roku. V prvých týždňoch mali o niečo vyšší systolický tlak a rýchlejší tep ako rovesníci, ktorí nikoho nestratili. Nie dramaticky, rozdiel bol pár milimetrov ortuti a pár úderov za minútu. Po pol roku sa tep vrátil do normálu. Pre zdravé srdce je to maličkosť. Autori však upozorňujú, že pri srdci, ktoré už má zúžené cievy, môže byť práve toto kvapkou navyše.

Ako stresové hormóny pôsobia na telo, keď ich je dlho priveľa, sme opisovali v článku Kortizolový zámok. Pri žiali ich je priveľa naraz.

Srdce v tvare džbánu na chobotnice

Existuje aj diagnóza, ktorej sa ľudovo naozaj hovorí syndróm zlomeného srdca. Odborne takotsubo. Prví ju opísali japonskí lekári začiatkom deväťdesiatych rokov a pomenovali ju podľa hlineného džbánu, do ktorého japonskí rybári chytajú chobotnice. Ľavá komora srdca sa pri nej v spodnej časti nafúkne a pri vrchu zostane úzka, takže na snímke vyzerá presne ako ten džbán.

Človek má pritom bolesť na hrudi, dýcha sa mu ťažko a na EKG to vyzerá ako infarkt. Tepny však upchaté nie sú. Lekári v roku 2005 zistili, že pacienti, u ktorých sa to spustilo po náhlom citovom šoku, mali v krvi viac stresových hormónov ako ľudia s ťažkým infarktom. Srdcový sval ten príval doslova omráči.

Takže zlomené srdce existuje. Bulvár by tu skončil. Najväčší register s 1 750 pacientmi z Európy a Ameriky však ukázal dve veci, ktoré do romantického príbehu nesedia.

Prvá: takmer deväť z desiatich chorých sú ženy, priemerne 67-ročné. A častejším spúšťačom ako žiaľ bola fyzická záťaž, napríklad operácia alebo ťažký zápal (36 percent). Citový otras bol spúšťačom u 28 percent a zhruba u rovnakého počtu ľudí sa príčina nenašla vôbec.

Druhá: nie je to nevinná vec. V nemocnici sa pri takotsubo ťažké komplikácie vrátane šoku a úmrtia vyskytovali rovnako často ako pri infarkte. To prekvapilo aj samotných lekárov. Dobrá správa je, že u väčšiny ľudí sa srdce v nasledujúcich týždňoch zotaví.

Doma infarkt od zlomeného srdca nerozoznáte. Ani to netreba. Obe patria do nemocnice.

Prečo „odišiel za ňou“ a nie naopak

Pri takotsubo sú to prevažne ženy. Pri úmrtí po strate partnera je to naopak.

Metaanalýza 15 štúdií s vyše dvoma miliónmi ľudí zistila, že v prvom polroku po ovdovení je riziko úmrtia o 41 percent vyššie. Neskôr klesne, ale úplne nezmizne. Keď sa výsledky rozdelili podľa pohlavia, vdovci mali riziko vyššie o 23 percent. Pri vdovách bol rozdiel štyri percentá a štatisticky sa nedal odlíšiť od nuly.

Možno aj preto počujeme skôr „odišiel za ňou“ ako „odišla za ním“. Prečo muži doplácajú na stratu partnerky viac, veda jednoznačne nevie. Vysvetlení je viac a žiadne nie je isté. Aj tu treba povedať, že ide o pozorovania. Ukazujú súvislosť, nie príčinu. Manželia často žili a jedli rovnako, takže časť rozdielu ide aj na to.

Na tom, čo z toho vyplýva, to však nič nemení.

Čo z toho pre vás vyplýva

Raz za čas sa každý z nás ocitne v situácii, keď stojí vedľa niekoho, kto práve stratil najbližšieho človeka. Často je to ovdovený rodič. Žiaľ sa nedá preskočiť a nikto by to ani nemal skúšať. Srdce pozostalého sa však dá v prvých týždňoch postrážiť.

Najviac práce prichádza až po pár týždňoch. Pohreb sa skončí, príbuzní odídu a v byte zostane ticho. Riziko pre srdce v tom čase klesá, ale osamelosť ostáva. A tá je zdravotný problém sama osebe. V knihe Ešte máme čas, ktorú som písal s kardiológom MUDr. Júliusom Šípošom, má preto vlastnú kapitolu s názvom Človek potrebuje človeka. Ako pomáhať rodičom tak, aby pomoc prijali, sme rozoberali v článku Rodičia starnú.

„Odišiel za ňou“ je pekná veta. Ale nemusí byť pravidlo.

Niekedy stačí, aby v tých prvých dňoch pri ňom niekto sedel.